Lenže prieskumy nie sú voľby. V kampani si voliči vypočujú ešte množstvo rád zo zahraničia, aby volili istotu „osvedčených tvárí“. A hoci sú menej presvedčivé ako v roku 2012, rovnováhu môžu posunúť trochu v prospech strán súčasnej vládnej koalície.
Okrem toho rozloženie síl v budúcom parlamente i zloženie budúcej vlády ovplyvnia aj výsledky menších politických strán. Nedá sa vylúčiť ani patová situácia podobne ako v prvých voľbách v roku 2012. Najsilnejšia strana síce získa „prémiu víťaza“ (50 dodatočných mandátov), nebude však schopná zostaviť stabilnú vládnu väčšinu. Voľby sa budú opakovať, predĺžené obdobie neistoty môže preferencie premiešať.
V každom prípade dnes je vláda vedená ľavicovou stranou Syriza pravdepodobnejšia ako v roku 2012. Vyše roka vedie v prieskumoch pred pravicovou Novou demokraciou súčasného premiéra Antonisa Samarasa. Trojpercentnú hranicu zvoliteľnosti má šancu prekročiť niekoľko potenciálnych koaličných partnerov. A Syriza robí všetko preto, aby vyzerala na vládu pripravenejšia ako pred dva a pol rokom.
Napriek všetkým vyjadreniam eurokomisárov či nemeckých politikov víťazstvo Syrizy už nie je také nepredstaviteľné ani v zahraničí. Čiastočne to súvisí s väčšou pripravenosťou eurozóny na to, aby zvládala krízové situácie. Európska centrálna banka má nástroje na elimináciu nepokoja na finančných trhoch. Opakovane deklarovala, že je pripravená ich použiť v akejkoľvek miere. Nákupom dlhopisov ohrozených krajín môže zabrániť špekulatívnym útokom.
Okrem toho hlavná požiadavka Syrizy – reštrukturalizácia dlhu – nie je vôbec nereálna. Jeho podstatná časť leží v rukách verejných veriteľov, uskutočnilo by sa to po technickej stránke ľahšia ako „haircut“ v roku 2013. Ekonomicky dáva zmysel: zníženie dlhu (ktorý pri jeho súčasnej výške Grécko tak či tak ťažko splatí) môže hospodárstvo stabilizovať.
Európski lídri o tom intenzívne diskutovali už koncom roku 2012. Francúzsko vtedy navrhovalo, aby sa grécky dlh znižoval podobným mechanizmom, aký riadil poskytovanie pôžičiek – po častiach, „výmenou“ za dohodnuté reformy. V novembri 2012 ministri financií členských štátov EÚ Aténam sľúbili dodatočné odpustenie dlhov, ak budú hospodáriť s primárnym prebytkom. Grécko splnilo svoju časť prinajmenšom už pred rokom.
Obavy európskych predstaviteľov z Tsiprasovho víťazstva skôr súvisia s možnými širšími dôsledkami. Ak vládu v Aténach bude viesť Syriza, prečo by v Španielsku nemohla koncom tohto roku vyhrať voľby nová ľavicová strana Podemos (Môžeme)?
Pre európsky mainstream je táto skupina strán a iniciatív tvrdším orieškom než nacionalistická, xenofóbna či antieurópska krajná pravica. Sú proeurópske, ale chcú inú Európu. Narúšajú pohodlné delenie scény na pro- a protieurópsky tábor a znovu nastoľujú otázku, akú Európu chceme vlastne mať.