Grécko je v Nemecku považované za veľmi dôležitého a strategického zákazníka, ktorý na nákupoch zbraní nikdy nešetrí a je na rozdiel od Slovenska vzorným žiakom NATO. Veď výdavky na obranu v tejto krajine pred krízou a ani počas nej neklesajú pod šesť percent výkonu ekonomiky, čo je trojnásobne viac, ako si to predstavuje Pentagon a šesťnásobne viac ako na Slovensku.
Grécki politici a zbrojárske koncerny v Nemecku našli riešenie na financovanie tankov aj v situácii, keď medzinárodné trhy riziko extrémne zadlženej krajiny už dávnejšie zhodnotili tak negatívne, že odmietli pokračovať vo financovaní jej dlhopisov. V roku 2011 tak tanky Nemecko predalo do Grécka formou medzinárodného lízingu, kde prenajímateľom a vlastníkom sa stali nemecké lízingové spoločnosti a nájomcom grécke ministerstvo obrany. Nemecké zbrojovky tak dostali za svoje ťažké zbrane zaplatené plnú cenu od nemeckých finančníkov, pričom na lízingové splátky sa skladajú dodnes vo forme záchranných balíčkov všetky štáty EÚ, MMF, Svetová banka, ako aj komerčné banky či európski sporitelia penzijných a dôchodkových fondov a životných poisťovní.
Nemecké zdroje upozorňujú na to, že pre vojenské kontrakty tohto charakteru je veľký záujem z radov rôznych gréckych lobistov, ale aj Nemecka z dôvodu provízií za sprostredkovanie obchodu, ktoré skončia na kontách súkromných osôb. Nemeckí redaktori požiadali o stanovisko aj zástupcov organizácií, ktoré sa v Grécku starajú o zdravotníctvo a sociálne veci. Podľa nich žije v krajine jedna tretina ľudí pod existenčným minimom, zdravotnícke zariadenia poskytujú z verejných zdrojov iba minimum služieb a lekárne zápasia s nedostatkom liekov, pretože dodávateľom sa hromadia nezaplatené faktúry nemocníc.
Grécka armáda je vzhľadom na doterajšie vojenské výdavky pripravená na globálne bezpečnostné hrozby viac ako hociktorá iná krajina EÚ. V čase ostrých rozpočtových škrtov, keď v krízou zmietanej Helénskej republike škrípe fungovanie sociálneho štátu, je financovanie novej vojenskej techniky nehoráznym plytvaním verejných zdrojov.
Z ekonomického pohľadu je nákup ďalších tankov a inej vojenskej techniky za desiatky miliónov eur iba prenášaním politických a hospodárskych rizík z krajiny dlžníka na plecia európskych daňových platiteľov. Pravdepodobne aj v tomto prípade ide predovšetkým o zisky nemeckých firiem a finančného sektora v Nemecku. Krajina sa môže aj vďaka takýmto obchodom pochváliť nízkou nezamestnanosťou a vyrovnaným štátnym rozpočtom.
Otázne preto zostáva, ako budú reagovať na správanie Grécka, ale aj Nemecka ostatné krajiny EÚ, ktoré sa budú musieť zmieriť s nákladmi ozdravného repete Helénskej republiky. V prípade opätovného „strihania dlhov“ inou formou reštrukturalizácie zaplatia účty zbrojárov nielen bohatšie krajiny EÚ, ale aj ich chudobní príbuzní vrátane Slovenska.