Marketingoví a politickí stratégovia stavajú na tom, že odlišnosť a okrajovosť sa znáša ťažko a ľudia sa radšej pridávajú k väčšine. Vedia tiež, že na hodnovernom podnose technologicky bezchybnej reprezentatívnosti môžu vniesť do verejnej debaty aj témy, ktoré sú zástupné či zdanlivo mŕtve. A vcelku demokratickej zmýšľajúcej verejnosti môžu nenápadne naservírovať kukučie vajcia autoritárstva a netolerancie.
Na tento manéver však potrebujú výskumníkov, ktorí z chlebových dôvodov nepozerajú na etické riziká, ktoré sa z takýchto vajec vyliahnu, a firmy, ktoré si dajú vnútiť od objednávateľa sugestívnu formuláciu otázok.
Riziko kukučích vajec sa objavuje aj v akademickom výskume. Nie je naň jednotný názor. Časť sociológov mieni, že by sme sa mali verejnosti pýtať aj na témy a riešenia problémov, ktoré sú z hľadiska práva neprípustné. Podľa nich má zmysel opakovať otázky, ktoré boli v minulosti bežné, napríklad pýtať sa na schvaľovanie trestu smrti či súhlas s nevpúšťaním cudzincov do nášho štátu. Bez ich kladenia nevieme, či a kam sa spoločnosť posunula.
Časť z nás má z podobných zisťovaní obavy. Varuje, že sugestívna autorita tabuliek a grafov a odobrujúca aura väčšinového zistenia môže prebúdzať kostlivcov a podsúvať ľuďom nebezpečnú predstavu, že majú právo rozhodovať o právach a nárokoch druhých, vyžadovať od nich rovnakosť spôsobu života a vylučovať ich zo susedstva či z krajiny.
Politici vnášajú zástupné témy a kukučie vajcia do verejnej debaty aj bez prieskumov. S tým problém nemajú. Vedia, že i ľudia utrápení bežnými starosťami privítajú, ak im ponúknu konkrétnejší terč pre ventilovanie ich obáv a silné rameno ochrany.
Kukučím vajcom sa môže stať aj výrok politika, na ktorý sa vo verejnej debate nezareaguje a bez úhony sa nechá uhniezdiť v hlavách publika. Napríklad premiérov výrok o stavaní mešít, ktoré by sa nedalo ľahko tolerovať v krajine so silnou katolíckou cirkvou.
Inak pohotový moderátor Sobotných dialógov tentoraz nenamietol, že mešity nie sú v rozpore s uznávaním zákonov a politických inštitúcií. To, mimochodom, spolu s ovládaním úradného jazyka verejná mienka považuje za najdôležitejší znak skutočného občianstva.
Moderátor nevyšiel ani s pripomienkou, že na Slovensku boli okrem kostolov kedysi bežnými stavbami aj synagógy. A že vyhnanie tých, ktorých vieru zastrešovali, zo spoločnosti a zo života, patrí k tragickým omylom našich dejín.
Námietka neodznela a do mienky spoločnosti, ktorá oficiálne vyznáva slobodu vierovyznania a zákaz diskriminácie na tomto základe, bolo znesené ďalšie kukučie vajce.