Spoločenskovedná knižnica ruskej akadémie vied kratšie, ale málokto predpokladal, že až tak krátko. Železobetónová budova, kam ju presťahovali v roku 1969, jej dávala neohrozený vzhľad. A predsa minulý piatok v noci začala horieť a do nedele z nej zostali len ruiny.
V čase sťahovania oslňovala modernosťou a priestrannosťou. V budove bez klimatizácie komfort chýbal, ale vyvažovalo ho bohatstvo literatúry prístupnej prezenčnému štúdiu. Bohatstvom fondov to bola jedna z najlepších knižníc spoločenských vied v Európe. Útočisko, ktoré poskytovala, a vzácne spojenectvo medzi knihovníkmi a stálymi návštevníkmi opísali majstri slova.
To sa aj v tejto knižnici zachovalo napriek chudobe, ktorá ju a ďalšie ústavy ruskej akadémie postihla v 90. rokoch. Nežičlivo financovaná ustanovizeň musela prenajímať priestory aj komerčným firmám, aby prežila.
Na svojich chrbtoch ju držali knihovníčky, z ktorých časť tam pracovala takmer 50 rokov. Rozprávať o tom vie moja vzácna učiteľka Dilbar Alieva, ktorá špeciálne fondy knižnice so „zakázanou“ západnou literatúrou navštevovala už ako študentka a potom desaťročia v letných mesiacoch.
Napriek tomu, že sa vraj väčšinu zväzkov podarilo zachrániť, prezident akadémie označil požiar za Černobyľ pre spoločenské vedy. Bez budovy, ktorá bola zničená, knižnica nemôže slúžiť svojmu poslaniu. Čas na jej obnovu sa odhaduje na päť rokov. A päť rokov bez knižnice môže riadne podraziť spoločenskovednú obec v Moskve a v Rusku vôbec. Nádej na okamžité poskytnutie náhradnej budovy a obnovenie funkcií knižnice je v jednom z najdrahších miest sveta dosť slabá.
Štvrť Čeremušky, kde sídli ústav vedeckých informácií spoločenských vied a ďalšie akademické ústavy, už dávno nie je ľudovou štvrťou. Stavajú sa tu luxusné bytové domy a intenzívna realitná aktivita sa dotýka aj akadémie. Diskutéri na internete upozorňujú, že časť pozemkov, ktoré užíva akadémia, sa predáva alebo akadémii odoberá. Vedenie ústavu, ktorého súčasťou bola knižnica, vraj bolo pod tlakom požiadavky uvoľniť pozemok pre stavbu nákupného centra a práve v deň požiaru navštívila riaditeľa akási komisia so zmluvou, ktorú odmietol podpísať. Verzii o skrate na elektrickom vedení väčšina diskutujúcich na internete neverí.
Pozemky pod zhorenou budovou patria zatiaľ federácii, a nie mestu Moskva. Riaditeľ ústavu bez domova bude preto adresovať prosbu o pomoc priamo ruskému prezidentovi. Otázka je, či uspeje. Tak ako u nás aj v Rusku počuť názory, že spoločenské vedy sú neužitočné a knižnice sú luxus. Veď vraj „všetko je na webe“.
Plamene požiaru budovy spoločenskovednej knižnice by mali varovať aj nás. S tým, že to nemusí byť požiar, ktorým sa odstraňujú nepohodlní. Zničujúco môže pôsobiť i zúženie života spoločnosti na vytrvalé žonglovanie slovami racionalizácia, efektivita a úžitok pre rozvoj priemyslu.