Príbeh o usilovnom a rozumnom Nemecku, ktoré dnes žne ovocie minulého odriekania, sa stal súčasťou rozšíreného obrazu krízy v eurozóne. Ešte začiatkom tohto storočia bolo „chorým mužom Európy“ – nízky rast, relatívne vysoká nezamestnanosť. Práve Berlín spolu s Parížom patril medzi prvých previnilcov voči európskym rozpočtovým pravidlám. Potom však prišlo ozdravné uťahovanie opaskov (mimochodom, pod vedením sociálno-demokratickej vlády Gerharda Schrödera), ktorého zaslúžené plody si dnes Nemci užívajú.
Nezamestnanosť v Nemecku klesá, konkurencieschopná ekonomika valcuje svetové trhy. Netreba sa preto čudovať, že väčšina nemeckých politikov a expertov ordinuje svojim rozšafným bratrancom na juhu Európy kombináciu rozpočtovej prísnosti a „štrukturálnych reforiem“.
Vlaňajšia štúdia skupiny ekonómov okolo Christiana Dustmanna a Bernda Fitzenberga však upozorňuje, že faktory tzv. nemeckého úspechu treba hľadať niekde inde – a najmä skôr. Presnejšie, viac ako jedno desaťročie pred oslavovanými reformami Hartz IV.
Prvým dôležitým faktorom bolo znovuzjednotenie krajiny, ktoré prinieslo na pracovný trh milióny lacných pracovníkov. Po druhé, začiatkom deväťdesiatych rokov začal nemecký priemysel, predovšetkým automobilový, masívne expandovať do strednej a východnej Európy. Našiel tam pomerne kvalifikovanú a najmä lacnú pracovnú silu.
Spoločným výsledkom bolo zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu a tlak na zastavenie rastu miezd. Pred týmto tlakom nemecké odbory kapitulovali a prestali naliehať na rast reálnej mzdy. Sociálne dôsledky dokázal tlmiť nemecký sociálny model.
Reformy Hartz prichádzajú na scénu až o dobrú dekádu neskôr. Neprispeli však výrazne ku konkurencieschopnosti nemeckej ekonomiky, už vôbec nie k tvorbe kvalitných pracovných miest. Nezamestnanosť pomohli znížiť predovšetkým vytvorením málo kvalitných (z hľadiska sociálnej ochrany, pracovných podmienok) a horšie platených miest, osobitne v sektore služieb. Nemecký priemysel a ekonomika sa tak mohli menej opierať o domáci dopyt, stávali sa závislejšie od exportu.
Aké poučenia z tohto príkladu si má vziať Európa? Škótsky politický ekonóm Mark Blyth ich v jednej z prednášok (mimochodom, v Nemecku) zhrnul do vety: „Nemecko je Nemeckom iba preto, že všetci ostatní ním nie sú.“
Hospodársky úspech Nemecka súvisí so špecifickými okolnosťami, ktoré ostatné štáty nemôžu opakovať. Ak by sa všetky ostatné krajiny usilovali napodobniť nemeckú cestu, výsledkom nebude všeobecná prosperita. Len ešte rýchlejšie vytváranie „raja veriteľov“ s pozitívnymi reálnymi úrokovými mierami, nízkou infláciou, neregulovanými trhmi, porazenými odbormi a ustupujúcim štátom.