Modré kosatce, ktorým náš tato vravieval moráky. Tôňa pod čerešňou, marhule podopreté palicami, aby im úroda nezlámala konáre, ružolíce ringloty, strašiaky v lilavkastom maku, vôňa kôpru, maliny konča záhrad, čierne aj biele ríbezle, egreše. Popri chodníčkoch hrášok a na plotoch sa ovíja, kvitne a rodí fazuľa. A keď prší, prší do sudov a "z mláčky vyskakujú pandrláčky”. (Jozef Mokoš)
Nedávno som cestovala vlakom. Pre mňa "autobusárku” je taká cesta zážitok. Konečne vidím známu krajinu, jej domy a záhrady – odzadu.
Krajina sa mení, zmenili sa domy aj záhrady. Pribudlo ošarpaných budov, ktoré nik nechce mať ani zbúrať, ale aj nových, všade sa stavia, nadstavuje, prestavuje. Keď niekto kúpi starý vidiecky dom, zväčša ho zrekonštruuje, zlikviduje všetko zaujímavé a pekné. Vyhodí kopec peňazí, postaví bazén, zničí záhradu. Česť záhradkárom! O chvíľu sa vám ostatným budú cestujúci z vlaku všetkým pozerať do bazénov! Trávnik, tuja, bazén, garáž, dom, trávnik, tuja, bazén garáž, dom, múr, múr, múr, za múrom rozzúrený pes, kamera…
Potom si kúpite časopis o bývaní s návodom, ako si založiť si bylinkovú záhradku, dopestovať pravý anglický trávnik, vytvoriť francúzsku provensalskú záhradu, s návodom na minimalistickú slovenskú s tujami a bazénom.
Staré mamy musia chodiť do roboty a nemajú čas variť lekvár. Komu by sa aj chcelo, niet času plieť mrkvu ani petržlen, okopávať rajčiny. A napokon všetci sa chceme v lete kúpať a mágať gombíky na mobiloch niekde pri mori, zdieľať fotografie na sociálnej sieti a v takej záhrade sa ti hocikto nepozvaný zabýva. Priletí vták a urobí si hniezdo pod strechou a potom, s prepáčením, serie na parapetnú dosku do tirolských ťahavých muškátov, množia sa komáre a všelijaké mušky, niektoré štípu. Čo keď sú to všetko alergény?!
Prečo už nevidno pri chodníčkoch žlté kakariče? Prečo sa netešíme lastovičke? Kam odišli všetci tí smiešni letní strašiaci zo záhrad a polí? Kde kvitnú nevädze? Kde vonia kôpor? Kde ešte ľudia sedávajú ako u Fialov pod čerešňou a spievajú si pesničky? Kde sú všetky tie babky v krpcoch a šatkách, opierajúce sa o ploty a zhovárajúce sa so susedom? Prečo nechceme susedov? Prečo sú naši psi zlí? Prečo nepestujeme jahody? Kde zmizli ringloty, lavičky pod oknami, chodníky za humná? Čo je to za svet, ktorý nemá rád kvety, vtáky ani včely?
Keď som bola dievča, chcela som mať svadobnú kyticu z ťahavej fazule a kôpru. Napokon som mala tri ruže, jednu z nich môj ženích privrel v aute, tak len dve. Na sobáši v kostole som mala turecké klinčeky od akejsi babky z trhu.
Vystúpila som z vlaku na bratislavskej Hlavnej stanici. Napokon, máme tu aj ohavnejšie miesta ako naše slovenské záhrady! Doma na mňa zamávala bielizeň zo šnúry v záhrade a pod hadicou mi tancovali smädné drozdy. Našťastie, sú aj krajšie!