Už o niekoľko dní by mal na summite lídrov EÚ uzrieť svetlo sveta ďalší plán na dobudovanie jej menovej únie. A keďže tá bez ďalších zmien neprežije, pokojne môžeme hovoriť o záchrannom pláne.
Samozrejme, môže sa stať, že sa dokument stane irelevantným skôr, ako ho zverejnia. Ak sa Grécko a jeho veritelia nedohodnú a povedie to k odchodu tejto krajiny z eurozóny, situácia sa mení. Menová únia bude opäť riešiť iné problémy ako „dobudovanie“.
Predpokladajme však, že sa na poslednú chvíľu nejaké riešenie nájde, respektíve spôsob, ako problém na chvíľu zamiesť pod koberec. Summit sa bude môcť venovať aj dlhodobejším víziám. Optimizmus by však bol predčasný. Už dnes je zrejmé, že takzvaná Správa štyroch prezidentov (šéfovia Európskej komisie, Rady EÚ, euroskupiny a ECB) zásadné zmeny neprinesie. Mantinely sú nastavené: členské štáty sa do zmeny zmlúv nehrnú. Veľa fantázie však netreba čakať ani v oblastiach, ktoré by sa dali riešiť bez zmeny primárnej legislatívy.
Vezmime si tzv. sociálnu dimenziu integrácie. Jej pravidelné vzývanie je súčasťou „protikrízových plánov“ najneskôr od jari 2012. Európske inštitúcie a politici pravidelne uznávajú, že sociálna dimenzia je pevnou súčasťou spoločného ekonomického modelu. S poľutovaním konštatujú vážne sociálne dôsledky prebiehajúcej krízy. A jedným dychom žiadajú ďalšie oslabenie národných systémov sociálnej ochrany, bez vytvorenia primeranej náhrady na európskej úrovni.
Ani teraz netreba očakávať odvážnejšie myšlienky ako spoločné európske poistenie v nezamestnanosti či európsky minimálny príjem. Namiesto nich budeme počuť o potrebe zefektívniť fungovanie pracovných trhov (rozumej viac flexibility, odbúranie regulácií v niektorých ešte stále chránených sektoroch), o investíciách do zručností, vzdelávania či motiváciách začať podnikať… Teda o ingredienciách, ktoré únia mixuje v rôznom pomere už od pomaly zabudnutej Lisabonskej stratégie.
Len tak mimochodom, v tom čase mali robiť EÚ konkurencieschopnejšou, nie sociálnejšou. Ale to je jedno. Výsledok tohto motivačného cvičenia bude podobný.
To však neznamená, že by boli tieto rituály zbytočné. Pravidelné oslavné vzývanie „sociálnej dimenzie integrácie“ má uľahčiť prijímanie oslabovania základov sociálneho modelu na národnej úrovni: od obmedzovania kolektívneho vyjednávania a práva na štrajk až po deštrukciu sociálnych služieb. Ako aj zoškrtávanie existujúcej európskej legislatívy v oblasti pracovných podmienok a ochrany zdravia pracovníkov v mene agendy „lepšej regulácie“ a „znižovania administratívneho bremena“.
Magické formulky problém neriešia, no údajne pomáhajú zmierniť bolesť.