MMF už niekoľko rokov upozorňuje na nerealistickú povahu programu, ktorý Grécku diktujú európski veritelia vedení Nemeckom, a na zámernú neobjektívnosť ekonomických predpovedí, ktoré na jeho obranu produkuje Európska komisia.
Grécky dlh sa nestane udržateľným bez odpisu jeho významnej časti. Požiadavka vysokého primárneho rozpočtového prebytku je nepochopiteľná dvojnásobne. Predlžuje totiž hospodársku recesiu, čo len ďalej zvyšuje dlh a zhoršuje sociálnu situáciu ďalšími škrtmi v sociálnych programoch a zvyšovaním daní – najmä nepriamych.
Tentoraz však chcú hrať predstavitelia fondu tvrdo. Ak Berlín a komisia nepristúpia na jeho požiadavky, hrozí odchodom z Trojky (kde je spolu s Európskou centrálnou bankou a komisiou). To by urýchlilo rozpad celej nerealistickej konštrukcie, na ktorej stojí tzv. tretí grécky záchranný balík. Bez účasti MMF v Trojke bude Angela Merkelová ťažko schopná presvedčiť Bundestag, aby súhlasil s uvoľnením ďalšej tranže pôžičky Aténam. Zvyšuje sa tiež riziko odporu v iných členských krajinách.
Prvým dôležitým dátumom je polovica apríla. MMF bude rozhodovať o ďalšej účasti na gréckom programe. Prezidentka fondu Christine Lagardeová možno dokáže umlčať vlastných zamestnancov. Horšie to bude s presviedčaním ostatných akcionárov (USA, neeurópske krajiny), ktoré vidia grécke pôžičky stále viac ako ekonomický a politický debakel. Ak neuspeje, Európania budú stáť pred ťažkou dilemou: akceptovať odchod MMF alebo odpis časti gréckeho dlhu a realistickejšie limity rozpočtového prebytku.
Konečným termínom bude júl, keď Atény čakajú veľké splátky. Bez uvoľnenia ďalšej tranže pôžičky ich Gréci nedokážu zaplatiť a zopakuje sa situácia z vlaňajšieho leta.
Pôvodne mal byť tento Damoklov meč tlakom na Tsiprasovu vládu, aby akceptovala ďalšiu sériu ekonomicky kontraproduktívnych a sociálne katastrofálnych opatrení. Malo ísť o zníženie dôchodkov a daňových úľav pre chudobných, ďalšie škrty v platoch verejných zamestnancov a o drastický nárast DPH na základné potraviny. Teraz sa pod ním ocitajú aj sami európski veritelia.
Výsledkom kapitulácie, ku ktorej veritelia prinútili Tsiprasovu vládu minulé leto, je len ďalší návrat krízy a destabilizácia eurozóny. Odmietaním zníženia dlhu a nerealistickými požiadavkami sa zvyšuje pravdepodobnosť, že grécka vláda bude musieť vyhlásiť formálny default. Eurozónou to otrasie, a problémy sa môžu preniesť do Španielska či Talianska. Zhodou okolností niekedy v tom čase budú Briti rozhodovať o pokračovaní svojho členstva v EÚ. Môžeme dvakrát hádať, ktorý z referendových táborov takáto kríza posilní.
Európa sa rozpadá. Farage, Wilders, kotlebovci a ďalší si môžu spokojne mädliť ruky. Keďže sa naša vláda minulý rok nadšene podieľala na „bratskej pomoci“, ktorá potlačila grécku jar, hádam budú mať aspoň toľko slušnosti, aby jej za to úprimne poďakovali. Zaslúžia si to.