Podľa všetkého zašiel prezident François Hollande priďaleko. Už nejaký čas je terčom všeobecnej nespokojnosti. Jeho niekoľkomesačné udržiavanie výnimočného stavu po teroristických útokoch malo za následok skôr obmedzovanie občianskych zhromaždení, voľnú ruku pri svojvoľnom zadržiavaní osôb a obťažovanie aktivistov a ekológov políciou, ako boj proti skutočným teroristom. Súčasne Francúzov a Francúzky rozčuľuje Marine Le Penová, ktorej plazivému fašizmu sa nedokáže nikto presvedčivo postaviť. Čerešničkou na torte najnovších búrlivých udalostí sa ukázala plánovaná novela Zákonníka práce.
Tá chce hlboko zasiahnuť do pracovných práv zamestnancov. Posilňuje pozíciu zamestnávateľa, firma bude môcť okrem iného pomerne svojvoľne zvyšovať pracovný čas, znižovať mzdy, prepúšťať zamestnancov, ktorí s takýmito úpravami nesúhlasia, sťažuje im súdnu cestu na obranu ich práv a všeobecne oslabuje postavenie odborov.
Už 31. marca proti tomuto návrhu na parížske Námestie Republiky prišli protestovať tisícky ľudí. Mnohí odmietli odísť domov, aby sa celá akcia neskončila iba jedným dňom, jedným protestom. Ostali aj cez noc a vlastne ostali na námestiach doteraz. Protesty sa rozrástli na desiatky tisíc ľudí a do stoviek ďalších miest. Nuit Debout spolupracujú s odbormi a prerástli aj svoj pôvodný zámer.
To, čo sa deje na francúzskych námestiach, v súčasnosti skôr pripomína španielskych 15M alebo Indignados, prípadne amerických Occupy, kde sa verejný priestor pretvára na politický, kde sa bežní neangažovaní občania a občianky prichádzajú rozprávať nielen o predmetnej novele, ale aj o množstve ďalších politických tém ako ekonomicky spravodlivejšia spoločnosť, zníženie sociálnych nerovností alebo posilnenie úlohy ekológie.
Zlé pracovné podmienky zamestnancov, nízke mzdy, ako aj boj proti nim, to všetko sú zásadné témy Prvého mája, Sviatku práce. To, proti čomu Francúzi bojujú, je ešte stále v mnohom lepšie ako náš slovenský štandard, kde začínajú byť bežnou praxou nezaplatené nadčasy, rozličné typy nevýhodných pracovných dohôd, neľudské pracovné tempo, obmedzovanie prestávok a dokonca prípady kolabovania od únavy.
Ešte sa uvidí, či aj tentoraz budú Francúzi úspešní. V minulosti so štrajkami úspešní boli a dokázali si udržať generáciami vybojované práva. Tie však teraz čelia útokom nízkych štandardov, ktoré niekedy pripomínajú skôr otrockú prácu v Číne a ďalších krajinách tretieho sveta. Namiesto toho, aby sme Francúzom ich o trochu lepšie podmienky, ako máme my, závideli, by sme sa radšej mali nimi inšpirovať. Inak nadnárodné korporácie nastolia štandard otrockej práce aj v Európe.