Výsledné hodnotenie pozostávalo z porovnania stavu a udržateľnosti verejných financií, konkurencieschopnosti, podmienok v oblasti zamestnávania a produktivity.
Paradoxne, na chvoste rebríčka sa umiestnili štáty ako Fínsko (17), Taliansko (16) či Francúzsko (14). Nádherné hodnotenie Slovenska prekvapuje o to viac, že iba o rok predtým bolo šieste.
Ak sa však pozrieme na štatistické údaje Eurostatu z pohľadu iných kritérií, naše postavenie nie je až také pozitívne. Napríklad v pomere čistej priemernej mzdy zamestnanca ako percenta z HDP patrí Slovensku druhá najslabšia priečka hneď za Litvou. Určitým spôsobom by sme mohli povedať, že naši zamestnávatelia svojim zamestnancom tvoriacim hodnoty a zisk dávajú primálo z upečeného koláča.
Tomu nasvedčuje aj tabuľka porovnania priemerných pracovných nákladov na hodinu práce zamestnanca v EÚ, kde priemer za všetky členské štáty predstavoval vlani 26,30 eura na hodinu, pričom u nás to bolo iba 10,40 eura, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 0,70€/hod. Pritom do výpočtu priemerných miezd sa premieta aj to, že slovenskí zamestnanci odpracujú v rámci únie najviac nedieľ, za ktoré podľa dnešnej právnej úpravy často ani nemajú nárok na príplatky.
Oproti susednému Česku, Maďarsku alebo Poľsku pri dnešnom kurze eura je naša pracovná sila o niečo drahšia. Takéto jednoduché porovnanie však nemá veľký zmysel, hoci zohľadňuje aj povinné odvody firiem na sociálne, dôchodkové a zdravotné poistenie. Každá krajina má totiž rozdielny systém uplatňovania podnikateľských výdavkov, ktoré súvisia s odmeňovaním. Niekde je to štedrý príspevok do tretieho penzijného piliera alebo automatický nárok zamestnanca na stopercentný vianočný a dovolenkový plat.
Súčasná podoba Zákonníka práce sa zdá podnikateľom ťažkopádna. Ich ponosy na vysoké odvody však nie sú namieste, pretože zavedenie odvodov poistného z rôznych pracovných príplatkov, z vyplácaného odstupného a odchodného pri ukončení pracovných pomerov presadili práve zástancovia maximálnej miery liberalizácie našej ekonomiky v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej.
Pokiaľ v Česku ide tamojšia vláda viac podporovať rodiny s deťmi, u nás sa nižšie dane budú týkať firiem, ktoré na rozdiel od našich západných susedov neplatia ani len minimálne dane z dividend či podielov na zisku s. r. o. Politici a ekonómovia, ktorí dnes apelujú na absurdnosť platenia zdravotných odvodov z dividend, akosi rýchlo zabudli na to, že v minulosti práve ich strany takéto anomálie zaviedli.
Povzbudivé hodnotenia Slovenska týkajúce sa úspešnosti našej krajiny sa zatiaľ neodzrkadľujú v príjmoch zamestnancov, aj keď priemerne medziročne zarábame o 3,8 percenta viac. Číselný blahobyt štatistík by preto bolo potrebné preniesť aj na výplatné pásky našich zamestnancov.