Vo vyspelých ekonomikách, na rozdiel od Slovenska, nie je veľa ľudí, ktorí by súčasne poberali plat aj dôchodok, lebo súbežné penzie sa pripočítavajú k daňovému základu občana. Dôchodky či rôzne renty sú riadnym príjmom, z ktorých sa platia dane a zdravotné odvody.
Rakúski penzisti v tom problém nevidia, lebo do výšky príjmu jedenásťtisíc eur ročne žiaden daňovník dane z príjmu neplatí.
Porovnávať príjmovú situáciu rakúskych penzistov so slovenskými však nemá zmysel, keďže u nás máme nižšie priemerné hrubé mzdy bežných zamestnancov ako predstavujú rakúske penzie. Nehovoriac o tom, že v lekárni za lieky alebo v ordinácii zubára nechá slovenský dôchodca v priemere oveľa väčšiu časť svojho skromného mesačného príjmu ako jeho rakúsky náprotivok.
Liekom na nízke príjmy dôchodcov sa majú v budúcnosti stať tzv. spätné (reverzné) hypotéky. Tie by umožnili seniorom čerpať pravidelnú mesačnú rentu v prípade, ak vlastnia nehnuteľnosť určenú na bývanie a sú ochotní založiť ju v prospech banky. Úrokové sadzby úverov sú vo všeobecnosti veľmi nízke a ceny realít v prijateľných lokalitách začali stúpať.
Viac ako ekonomická otázka našich seniorov ťaží morálny efekt prípadnej úverovo-rentovej transakcie takýchto strieborných úverov. Penzisti na Slovensku chcú svojim potomkov obvykle zanechať čistý štít v podobe nehnuteľnosti, ktorá nie je zaťažená žiadnymi dlhmi.
Prenechať štafetu dlhov na dedičov slovenskí seniori nechcú, pretože majú obavy, čo si o nich pomyslí rodina alebo okolie. Spätnou hypotékou zaťaženú nehnuteľnosť pritom môžu stále obývať a dopriať si vďaka úveru viac, ako im umožňuje nízka slovenská penzia.
Doplnková renta z úveru, ktorý za nebožtíka zaplatia dedičia, by pritom mohla pomôcť riešiť finančnú situáciu predovšetkým u tých penzistov, ktorí nemajú rodinu, ktorej chcú majetok zanechať, a zároveň chcú naďalej zostať bývať v nehnuteľnosti, kde prežili kus svojho života.
Jedna z malých zahraničných bánk, ktorá má zastúpenie aj na Slovensku, vycítila v oblasti reverzných hypoték neobsadený priestor na získavanie nových zákazníkov. Splatnosť úveru je dohodnutá individuálne podľa veku a bonity klienta, ktorý nemusí počas trvania úverového vzťahu s bankou splácať ani len úroky z postupne alebo jednorazovo čerpaného úveru.
Výhodou rakúskych seniorov oproti slovenským je oveľa vyššia finančná gramotnosť a dlhodobo preferovaná opatrnosť. Na Slovensku to v minulosti bolo presne opačne. Svedčí o tom množstvo starých ľudí, ktorí u nás pred rokmi podľahli vidine vysokých úrokov v nebankových spoločnostiach.
Skúsenosti slovenských seniorov sa tak bohužiaľ viac ako rakúskym penzistom podobajú albánskym, ktorí tiež v nebankových spoločnostiach stratili značnú časť svojich úspor.