Británia bola od začiatku zvláštnym členom EÚ a tak trochu jej čiernou ovcou. Krajina nechcela ani počuť o nahradení svojej meny eurom, aby si mohla ponechať nezávislú politiku týkajúcu sa tamojších rozpočtových dier, ako aj úrokových sadzieb. Britská centrálna banka sa totiž bála, že spoločná európska mena zníži úrokové miery, a tým umožní priestor na rast cenových bublín na realitnom trhu. Navyše, Veľká Británia po dlhé roky splácala svoje verejné dlhy postupným znehodnocovaním libry.
Rozhodnutie krajiny vystúpiť z EÚ preferovali britskí euroskeptici najmä z radov starších ľudí a z chudobnejších domácností, kde sa s EÚ spájajú väčšie negatívne emócie vo vzťahu k migrantom a na ktorých sa hádzala vina za nevyhnutné škrty v pomerne štedrom sociálnom systéme a vo verejnom zdravotníctve. Celkový verejný dlh v Británii na obyvateľa vo výške 34 900 eur je štvrtý najvyšší v EÚ. Nelichotivé sú aj štátne príjmy v porovnaní s výkonom ekonomiky, kde krajina vykazuje tento pomer iba vo výške 38,83 % HDP, hoci napríklad u nás to vlani bolo 42,66 % a v Nemecku 44,61 %. Vysoké sociálne dávky a dostupnosť zdravotnej starostlivosti aj pre nízkopríjmových obyvateľov krajiny teda nafúkli od roku 2000 dodnes verejný dlh zo 640 mld. eur na 2,26 bilióna eur, čo zodpovedá 89-percentnému zadlženiu krajiny v pomere k HDP.
Odchod britského kráľovstva z EÚ bude mať širokospektrálne dôsledky. Britská libra ako jedna z najstarších mien vo svete bude mať tendenciu oslabovať a znižovať dopyt tejto krajiny po importe z ostatných štátov. Prostriedky plynúce do EÚ od takého veľkého člena, akým je Veľká Británia, budú logicky chýbať a znížia objem disponibilných prostriedkov čerpaných z eurofondov. Po oznámení výsledkov referenda hodilo rukavicu Veľkej Británii ako prvé Škótsko, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva, pretože väčšia časť jeho obyvateľov hlasovala proti vystúpeniu z EÚ. Ak Británia odíde z EÚ, získajú motivačný vzor a apetít zástancovia separatizmu aj v Belgicku a Španielsku.
Obavy zo zhoršenia možností pracovať vo Veľkej Británii pre obyvateľov z iných členských krajín sú asi zbytočné, pretože budúce vzťahy s EÚ môžu mať podobný osud ako voľný prístup na trh práce v prípade Nórska. Ak by sa však britská libra oslabila viac ako o pätnásť percent, mohlo by to mať dosť podstatný vplyv na motiváciu cudzincov pracovať v tejto krajine a životnú úroveň tých, ktorí žijú z usporených britských miezd a platov posielaných do iných členských štátov EÚ.
Český ekonóm Tomáš Sedláček efekty vystúpenia Británie z EÚ prirovnal k zrušeniu školstva. Štát síce krátkodobo ušetrí na platoch učiteľov a prevádzke škôl, ale každému je zrejmé, že nakoniec aj tak prerobí. To isté platí o izolácii krajiny, ktorá prináša podstatne viac nevýhod ako pozitív.