Príťažlivým spôsobom treba podať, aký je daný školský systém zlý a zviesť pritom vinu na profesorov a docentov. Jednoducho povedané, vysvetliť národu, akí sú tí na našich vysokých školách sprostí, lebo nielen vo svete, ale aj u nás jestvujú a prebývajú onakvejší odborníci.
Veď čo by sa asi stalo, keby všetci naši profesori naraz odleteli do teplých krajín, lebo v tých studených by sa asi neuchytili? Určite by si polepšili.
Už pred niekoľkými rokmi mi kolega a priateľ z Pobrežia Slonoviny vysvetlil, že doma by mal asi trikrát väčší plat ako na Sorbone v Paríži, kde pôsobí, lebo tamojšie univerzity by „ocenili“, že chce vychovávať a vzdelávať aj „vlastných“ ľudí. U nás takáto myšlienka, samozrejme, nehrozí. Veď v poslednom čase, naopak, vraj nehrozí ani nedostatok odborníkov zo subsaharskej Afriky.
Myšlienke nahradzovania našich vysokokvalifikovaných učiteľov „odborníkmi z praxe“ nechýbajú nijaké črty podobných absurdných triviálností. Dostať skutočného odborníka z praxe na školskú pôdu znamená uvrhnúť ho do chudoby. Nie takej obyčajnej, ale školskej, ktorá je ešte tristnejšia ako bežná.
Ide o ponuré zistenie, ako sa to stalo jednej vidieckej fakulte, ktorá chcela pozvať aspoň na pár prednášok slávneho profesora z Paríža. Nemal s tým problém. Ale vysvitlo, že by asi za tie tri prednášky minuli celý rozpočet fakulty na trištvrte roka. Napodiv neprišiel.
Zato kolega z technického odboru (aby v tom nebola nejaká humanitná zákernosť) mi stroho popísal pôsobenie skvelého odborníka z praxe. Naozaj odborníka. Na prvej prednáške porozprával, ako to robia oni u nich v podniku. Na druhej, ako to robia oni u nich v podniku. Na tretej zhrnul obe predchádzajúce prednášky. Štvrtá, ba ani nijaká iná sa už nikdy nekonala. Neprišiel, ako keby bol tiež z Paríža.
Napokon na webových stránkach je zachytená aj prednáška z praxe nášho najvyššieho ústavného činiteľa, ktorej kvality isto nikto nespochybní. Nechcem tu rozvádzať, že pedagogické pôsobenie je asi citlivejšie a zložitejšie, než ho postihuje bežná predstava. Ale to mi nebráni obdivovať podnetný názor nedocenta a neprofesora, čo je dnes najlepšou zárukou svetovosti a odbornosti, s ktorým som sa pred pár dňami stretol v dennej tlači:
„Treba však dbať aj na to, aby formálne vojenské frčky tým pánom profesorom a paniam profesorkám, ktorých ,svetové vedecké' výsledky komunita dobre pozná, symbolicky zostali, aby sa im v posthabsburskom mäsiarstve či v bratislavskej kaviarni nebodaj ostatní nesmiali.“ Veď aj ja vás, milý mladý kolega! Aj ja vás! Pochopiteľne, primerane uznávam! Mladý človek – a hľa – hneď rovnako chytrý ako sám pán minister.