Ide o dôležitý symbol, lebo, prirodzene s určitým rozptylom, vedú takmer priamo do Prezidentského paláca. Lenže takto sa k prezidentovi dostane už iba málokto. Väčšinou iba mladší a zdatnejší občania, ktorí sú slušní aj v internetovej komunikácii. Eskalátory sú tam štyri, ale predvčerom už išiel iba jeden. Väčšina spoluobčanov tipovala, že motorčeky sa teraz presunuli na Maltu, aby zase tam ľudia aspoň pol roka trpeli menej, keď už teraz pod predsedníctvom istotne musia trpieť viac.
Možno takmer s určitosťou predpokladať, že aj Bratislavčania, ktorí po výzve ministerstva opustili pred pár mesiacmi Bratislavu a skrývali sa doteraz po horách, pričom sa skromne živili iba korienkami rastlín alebo ešte skromnejšie, teda iba príšernými polotovarmi z obchodných reťazcov, sa zaraz do mesta vrátia a vdýchnu mu pôvodný život. Študenti skúškami, doktori zdravím, politici nečakanými pánskymi huncútstvami. I keď v mnohých prípadoch to asi bude v politike opäť aj dámska volenka.
Ale už o niečo slobodnejšia ako minulý rok, lebo najvýznamnejšia slovenská politička nedávno oznámila rozvod. K najväčším zmenám, čo by pred pár rokmi vraj nedokázala predpovedať ani baba Vanga, dôjde vraj v oblasti slovenského školstva. Ako som počul v rozhlase, vraj sa napríklad zruší Akreditačná komisia pri ministerstve školstva, čo pre ministerstvo istotne znamená veľkú obeť, niečo ako prestrihnutú intelektuálnu aortu.
No nemožno to celkom ľutovať, lebo na druhej strane práve táto možnosť uvoľní ruky doteraz komisionálnymi povinnosťami silne viazanému akademickému maliarovi, ktorý po odchode z funkcie opäť pozdvihne Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na jej pôvodnú úroveň v umeleckej oblasti, a navyše – ako istý nepopierateľný bonus – už sám osebe a dokonca priamo sám sebou vráti aj umenovedné bádanie na Slovensku znovu na ten najvyšší vedecký a osobnostný piedestál. Potom už vraj nebudú ani profesori, ani docenti a všetci na Slovensku, prirodzene iba vďaka láskyplnému postupu ministerstva, si budú práve v oblasti vzdelania konečne rovní. Jedným slovom azda niet oblasti života na Slovensku, na ktorú by sme sa nemohli tešiť.
Naopak, netešiť sa na ktorúkoľvek z nich, by predpokladalo prehnaný skepticizmus. Ekonomika prudko porastie, penzisti dostanú takých osem „é-čiek“ a Bratislava obchvat. Nie je to síce celkom metro, ako by si zasluhovala, no s pohyblivými eskalátormi, električkami, sanitkami a obchvatom bude napokon veľkomestom, aj keby nechcela. Život vždy prináša niečo bolestné i niečo krásne, našťastie i to, čo nečakáme. Asi ako to – istotne s istou trpkou nostalgiou i nádejou – napísal veľký americký spisovateľ Francis Scott Fitzgerald: „Nikto nevie, čo sa stane, keď muž dopije prvý pohár a žena posledný!“