Nezriedka môžu aj okamžite prepísať svoj majetok na blízkych príbuzných a pripravovať sa na duchovný život a osobnostný rast v celibáte. Teda, pokiaľ ho umožňujú moderné zariadenia v celospoločenskom úsilí o kvalitnú starostlivosť o väzňov.
Poslať esemesku v podmienkach raného stredoveku bolo nepomerne zložitejšie. Samotné zariadenie na komunikáciu sa spravidla skladalo z dvoch častí: z jazdca a koňa, pričom samotná správa musela byť vopred prepísaná na pergamene.
Typický feudálny mobil sa nabíjal senom, ovsom, vodou, pečeným mäsom, chlebom a vínom, vždy po pár desiatkach kilometrov na príslušných dobíjacích staniciach. Teda celkom podobne ako moderné elektromobily. Doručenie správy však nepredstavovalo nijaké sprístupnenie informácie, lebo čítať v krajine vedel iba sem-tam nejaký mních z dosť odľahlého kláštora, ktorý nemusel vždy patriť k inventáru.
Ale princíp bol dosť podobný. Pokiaľ nejaký biskup poslal napríklad kráľovi správu: „Všetci vaši poddaní sa utápajú v hriechu!“, mních mu ju bez problémov prečítal. A kráľ hneď vedel, že mu musí z vreca odsypať zlatých dukátov, aby ich nezodpovednému konaniu prostredníctvom biskupa zabránil, a tak ich nasmeroval späť k spásonosnému pokániu.
Dnes si takú správu SMS každý prečíta. A keby to azda nevedel, zájde do nejakého blízkeho mienkotvorného denníka a tam mu ju bez problémov preslabikujú, aj keby bola zašifrovaná. Prípadne na jej základe, totiž s príslušnou „trémou“, hneď odvolajú aj nejakého ministra alebo štátnu tajomníčku.
Veru, zmenšovanie a zrýchľovanie komunikačných zariadení vôbec nerobí politický život moderného občana jednoduchším. Napríklad pošle Kočnerovi radostnú esemesku, trebárs rovno z parlamentu: "Nebude zo psa slanina, ani z tam toho indivídua generálna prokurátorovina!“
Prípadne nejaká sošná občianka Ajuška pošle do parlamentu ešte dôležitejšiu a radostnejšiu správu, navyše šikovne doplnenú eroticky ladenou ememeskou: „Čo myslíš? Som dosť pekná, ty môj ťuťko?“ A celý politický život komunity sa zaraz neodvratne preklopí do sveta nevídanej krásy.
To síce potvrdzuje Platónov filozofický systém, v ktorom je idea krásy hneď povedľa ideálov dobra a pravdy, no ona sama prevedená čisto cez dnešnú, takpovediac mobilnú, komunikáciu, tým druhým ideám dokáže, mierne povedané, poriadne obrúsiť hrany.
Vzdelanosť sa oproti stredoveku dosť zmodernizovala, človek pozná, o čom nikdy predtým ani nepočul. Zlepšila sa aj technika. Ale na niektoré oblasti života akoby to nemalo vplyv. Vcelku optimisticky na to upozornil český aforista Gabriel Laub:
„Vraj boli vynájdené protézy riadené ľudským mozgom. Hádam už o dvesto, tristo rokov to budú celí ľudia, ktorí sa budú riadiť ľudským mozgom.“