Na Slovensku sa totiž často považuje za dobrého politika ten, kto prichádza s veľkým počtom iniciatív. Ideálne rovno legislatívnych. Náš parlament za rok prerokuje viac návrhov zákonov ako francúzsky, britský či nemecký. Väčšina z nich bývajú poslanecké a zväčša ide o novelizácie. Pričom pod „novelizáciou“ si netreba predstavovať prispôsobenie práva novým materiálnym podmienkam. Nie, menia sa často úplne nové zákony.
Pred rokom okrem iného Národná rada zmenila legislatívu týkajúcu sa platov ústavných činiteľov pred tým, ako sa vôbec mohli podľa nej upraviť. Dnes sa hovorí o zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nie je v platnosti ani rok.
Chaos sa začína už zákonným rámcom. Návrh môže bez obmedzení podať hocijaký poslanec. To je z pohľadu západnej Európy anomália. V britskom parlamente samotní poslanci môžu s návrhom zákona prísť len v určené dni v roku a iba tí, ktorí sa dostanú do rozpravy. Pritom návrh môže už počas rozpravy predseda snemovne zmiesť zo stola.
V dolnej komore nemeckého parlamentu smie návrh zákona podať iba poslanecký klub alebo päť percent členov Bundestagu, čo je v súčasnosti 31 zákonodarcov. Poslanecké iniciatívy tak predstavujú iba desatinu celkovo prijatých zákonov.
Vo Francúzsku síce môže s návrhom zákona prísť aj jeden poslanec, ale iba za určitých podmienok. Tou podstatnou je, že iniciatíva nesmie mať negatívne dôsledky na verejné financie. Každá komora parlamentu má zvláštne oddelenie, ktoré ich z tohto hľadiska posúdi.
Ekonomické následky by však mala posudzovať najmä vláda, keď predkladá svoje návrhy. V spomínanej Veľkej Británii, vo Francúzsku či v Nemecku je nepredstaviteľné, aby kabinet vôbec niečo do parlamentu posielal bez preskúmania finančných vplyvov. Na Slovensku sa skutočné analýzy dôsledkov nerobia. A ak raz za sto rokov áno, je to fraška.
Zoberme si ďalekosiahlu reformu, akou bola zmena dôchodkového systému v roku 2004. Keďže Svetová banka poskytla peniaze, vláda si nejaké prepočty objednala. Tie kľúčové však prišli až po tom, čo reformu odobril parlament. Jednoznačnú výhodnosť reformy nedokladovali a navyše boli nerealistické. Dnes už sa dajú použiť iba ako toaletný papier.
Náš parlamentný systém tak produkuje veľké množstvo legislatívy, ktorú ako na bežiacom páse zase mení. Nieto divu. Aj médiá živia predstavu, že základnou úlohou poslancov je sedieť v parlamente a byť aktívny v navrhovaní zákonov alebo aspoň v pozmeňovacích návrhoch. Je to choré. Samozrejme, poslanci sa tvária, že zlé zákony tvorí niekto iný, nie oni. A tak napríklad spomínaný Radoslav Procházka stojí pred kamerou a chce viac moci ľudu, čistejšiu politiku atď.
Žiaľ, bordel neprestane byť bordelom iba tým, že trochu obmeníte tarify a ponúknete zákazníkom nové otváracie hodiny.