Alibi politikov odvolávajúcich sa na pandémiu a z nej odvíjajúce sa narušenie dodávateľsko-odberateľských reťazcov vôbec neobstoja, pretože všetky ostatné krajiny EÚ v porovnávanom období rástli.
Najlepšie hodnotenie z krajín únie, ktoré pred viac ako tromi dekádami prešli z plánovaného socialistického hospodárstva na trhovú ekonomiku, má Česko (91 % priemeru EÚ) a Slovinsko (92 %). V prípade ČR sa HDP na obyvateľa medzi rokmi 2015 – 2022 zvýšilo z 89 % na 91 %. Obe tieto krajiny predbehli niektorých pôvodných členov eurozóny (Španielsko, Portugalsko) a logicky aj po vlne reštrukturalizačných balíčkov z uplynulej dekády schudobnené Grécko.
Najväčším skokanom je však Rumunsko. V ňom sa HDP za rovnaké obdobie zvýšilo z 57 % na 77 % priemeru únie. Solídny rast zaznamenalo aj Poľsko (zo 69 % na 80 %), ba aj Maďarsko (zo 70 % na 77 %).
Posledné priečky v uvedenom hodnotení HDP patria Slovensku a Bulharsku. Kým HDP na obyvateľa v roku 2015 u nás bol na úrovni 79 % priemeru EÚ, dnes je to už len 68 %. Bulharsko si však za rovnaké obdobie polepšilo zo 48 % na 59 % HDP. Ako je možné, že všetky štáty v EÚ okrem Slovenska rastú?
Nelichotivé hodnotenie našej krajiny sa čoraz viac začína prejavovať v nákladoch na financovanie nášho štátu, ktorý na daniach a odvodoch vyberie oveľa menej, ako predstavujú jeho výdavky. Štátny rozpočet na rok 2023 počíta s výdavkami 35 miliárd a príjmami 26,7 miliardy eur. To znamená, že predpokladané príjmy predstavujú len 76 % výdavkov. Slovensko si žije výrazne nad pomery, čo zhoršuje vyhliadky na lepšie zajtrajšky. Verejný dlh sa šplhá k 70 miliardám eur a pre každého občana (aj deti) predstavuje viac ako 13-tisíc eur.
Podľa údajov ministerstva financií z tohto augusta transfer do Sociálnej poisťovne zaznamenal medziročný nárast o 666,5 miliónov eur (+ 644,1 %). Štát si na financovanie jej deficitu bude požičiavať v budúcnosti ešte viac. Politici sa obvykle spoliehajú na to, že veľké dlhy vymaže postupne vysoký hospodársky rast spolu s infláciou, ktorá znehodnocuje dlhy a ochudobňuje majiteľov úspor. To nemusí platiť vždy. Príkladom je Grécko.
Populistické sociálne balíčky by určite nemali byť celoplošné pre všetkých bez ohľadu na príjmy a majetkové pomery, ale racionálne adresné. To sa týka nielen dotácií cien energií, ale napríklad aj daňových úľav.
Vláda však odmietla prelistovať návrhy konsolidačného balíčka úradníckej vlády Ľudovíta Ódora a preniesť aspoň niektoré opatrenia na strane príjmov aj výdavkov verejných financií do praxe. Rozpočtu Sociálnej poisťovne by pomohlo napríklad ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. Štát tiež neplánuje obmedziť fiktívne darovacie zmluvy, prostredníctvom ktorých sa už skoro dve dekády vyberajú nezdanené zisky z firiem.