Vlády tak dostali trochu viac priestoru na pomoc ekonomike a udržanie zamestnanosti. Aj keď únia neskôr vytvorila špeciálny fond na boj s pandémiou, hlavným zdrojom verejných investícií ostali národné rozpočty. To isté platilo neskôr, počas Ruskom vyvolanej energetickej krízy.
O pár dní, v januári 2024, však mali fiškálne pravidlá opäť vstúpiť do platnosti. Mnoho vlád by sa tak ocitlo pred zložitou dilemou: výrazne zoškrtať verejné výdavky (alebo prudko zvýšiť dane) a tým ohroziť hospodárstvo a zamestnanosť, alebo nerešpektovať európske pravidlá a vystaviť sa riziku sankcií.
Po štyroch zložitých rokoch sa totiž deficity (a v niektorých prípadoch aj dlhy) väčšiny európskych krajín dostali do teritória, v ktorom európske rozpočtové pravidlá prikazujú prudkú konsolidáciu: znižovanie výdavkov a/alebo zvyšovanie príjmov. To by však bolo ekonomicky kontraproduktívne a, v čase rastúceho populizmu a extrémizmu, politicky krátkozraké. Väčšina vlád by tak pravdepodobne dodržiavanie pravidiel odignorovala.
Problém by to bol aj zo širšieho európskeho hľadiska: únia si musí vybrať medzi strategickými záujmami a dodržiavaním rigidných rozpočtových pravidiel. Na budúci rok môže v amerických prezidentských voľbách vyhrať Donald Trump. Spojené štáty už z NATO síce tak ľahko nevyvedie, no pre európske krajiny to bude aj tak katastrofa. Podporovať Ukrajinu a posilniť vlastnú obranu tak, aby efektívne odstrašila Putina, nedokáže bez veľkých verejných investícií.
To isté platí pre zelenú transformáciu, investície do nových technológií: súkromný kapitál je dôležitý (v kapitalistickej ekonomike nevyhnutný), no impulz a incentívy musia prísť z verejného sektora. Európska únia nemá, a v dohľadnom čase bohužiaľ nebude mať, federálny rozpočet dostatočne veľký na to, aby to vedel zabezpečiť. Ostávajú tak len investície z národných rozpočtov.
Nie je to optimálne riešenie, no ak má aspoň ako-tak fungovať, musia byť splnené dve podmienky: efektívna koordinácia rozpočtových politík a také fiškálne pravidlá, ktoré vládam v kríze nezviažu ruky. To prvé bude vždy pokrivkávať: rozpočtové rozhodnutia národných politikov sa budú vždy viac riadiť národným volebným cyklom, než spoločnými európskymi prioritami. No aj koordinácii sa dá pomôcť dobre nastavenými rozpočtovými pravidlami: vlády, ktoré sú ochotné investovať (aj) do spoločných priorít – napríklad zelenej transformácie, digitálnych technológií, obrany – budú mať pri výdavkoch o niečo voľnejšie ruky.
Dohodnutá reforma fiškálnych pravidiel rozkladá konsolidáciu rozpočtov na dlhšie obdobie, prispôsobuje ju špecifikám krajín a vlády motivuje, aby mysleli na spoločné európske priority. Kľúčovú úlohu zohrá Európska komisia, s ktorou majú vlády pripravovať národné rozpočtové plány. Pred pár rokmi by to bol vítaný krok správnym smerom. Dnes sa môže ukázať ako nedostatočný, vzhľadom na veľkosť kríz, ktoré ohrozujú Európu.