Aké hranice má naše záležanie? Na kom nám okrem našich najbližších záleží? Na susedoch často. A čo na ďalších obyvateľoch obce, ostatných spoluobčanoch? Európanoch? Sociológovia sa na to opakovane pýtajú vo výskumoch hodnotových orientácií. Bez tušenia, ako ľudia rozumejú slovu záležať.
Vyplýva zo záležania nejaký záväzok? Napríklad snaha zvažovať dôsledky našich krokov a vyhýbať sa tomu, čo by iným mohlo uškodiť? A čo je jeho opakom? Stačí pohľad na petržalské chodníky. Praskliny a vypukliny ich nevzhľadného povrchu nespôsobil čas, ale čiasi snaha šetriť bez ohľadu na dôsledky.
Iste, nie všetky dôsledky sa dajú predvídať. Pri príprave takzvaných zásadných reforiem, ktoré vraj majú urobiť zo Slovenska lepšie miesto na život, by sa však o nich malo dôkladne a v čo najširšom pléne premýšľať. Škodlivé dôsledky aj dlhodobo prospešných činností sa môžu prejaviť až po rokoch. Nebezpečenstvá štôlní vyčerpaného banského podzemia, ktorých mapy už nik nepozná, a otrávená pôda a voda po prosperujúcich podnikoch sú príkladom.
A poznáme aj ďalšie, hoci je okolo nich takmer organizované ticho. Roky sa môžu mlčaním obchádzať dôsledky rozhodnutí, ktoré mnohí chvália pre rýchlosť a finančný efekt. Rozrastanie get s otrasnými životnými podmienkami vrátane epidémií a úmrtí detí možno vysvetľovať zastavením bytovej výstavby v 90. rokoch a neskorším vysťahúvaním neplatičov z obecných bytov bez náhrady. A tiež trvajúcou neochotou tých, ktorí si na svoje bývanie museli zobrať hypotéku, hlasovať v zastupiteľstvách za výstavbu obecných bytov.
Pôsobivejší je však príbeh o etniku bez zodpovednosti, bez motivácie pracovať a tým si zaslúžiť si pomoc štátu. Vítame ho tak ako aj ďalšie predstavy, ktoré ospravedlňujú naše nezáležanie. Áno, aj smrť trojročnej Rastislavy, ktorú nedávno zabilo zle zaizolované provizórne elektrické vedenie, je dôsledkom kolektívneho nezáležania. To však dôkladne prekrýva príbeh o nezodpovednosti rodičov žijúcich v príbytku bez dokumentácie.
Tento rok si pripomíname dvadsiate výročie reformy pomoci v núdzi, ktorá spolu s osekaním detských prídavkov od príplatkov pre najchudobnejšie deti mala motivovať ich rodičov zamestnať sa. Máme tu aj 20. výročie pritvrdenia Trestného zákona zavádzajúceho princíp trikrát a dosť. Stelesnil návrat archaickej idey, podľa ktorej tvrdé tresty odstrašujú od chybných krokov a chybujúcich treba vyraďovať zo spoločenského života.
Dôsledky oboch reforiem sú tristné. Najchudobnejších nepozdvihli, ale takmer dedične zrazili na kolená. Opatrenia však stále majú dosť výrečných obdivovateľov. Aj preto je dôležité ukazovať na spletité súvislosti a efekty politických krokov, ktoré k nim viedli. Nejde o to, aby sme adorovaných reformátorov zhadzovali z piedestálu, ale aby sme sa vyhli krokom, ktorých dôsledky prezrádzajú, že nie na každom nám záleží a budúcnosť tu nie je pre všetkých.