Bude nový rok taký, akým nám ho urobia politici, obchodníci, úradníci alebo médiá? Alebo bude taký, akým si ho urobíme my? Je na nás, či si dokážeme spraviť nový rok lepším, než akým nám ho spraví štát, Európska únia alebo obsluha globálneho finančného kasína.
Odpoveď na budúcnosť je v minulosti. Keď s mojimi rovesníkmi spomíname na minulosť, zhodneme sa, že bola lepšia, než bola. Inak povedané, bola lepšia, než ako ju zjednodušene podávajú historici. Mimochodom, nie nadarmo sa hovorí, že najväčšími nepriateľmi historikov sú pamätníci. Každá doba má svoje obmedzenia, v každej existuje byrokratická šikana a totalitné praktiky. Lenže okrem toho v každej dobe človek trávi čas s priateľmi, športuje, tancuje, záhradníči, cestuje…
Ak sú predstavy dnešnej mladej generácie o minulosti, ktorú nezažila, nekompletné a skreslené, rovnako skreslené boli za mladi naše predstavy o minulosti, ktorú sme nezažili, napríklad o živote ľudí za vojnovej Slovenskej republiky či v českom protektoráte. Nikto nám totiž v škole neukazoval fotografie, dokumentujúce čulý kultúrny život zamestnancov fabrík, vyrábajúcich zbrane pre Wehrmacht. Podobne v našej predstave o československej prvej republike sa hlavne strieľalo do protestujúcich robotníkov a nechápali sme, ako ten strašný kapitalizmus mohol niekto, okrem kapitalistov prežiť.
Tipoval by som, že kto má dnes dvadsať či tridsať, vníma súčasnosť ako lepšiu, než v skutočnosti je. Nerieši infláciu, okrádanie seniorov, korupciu, neporovnáva súčasnosť s minulosťou, ktorú nezažil. Ak má nejaké peniaze, zaujímajú ho last minute letenky do prímorských letovísk, reštaurácie, akvaparky, lyžovačky, a víkendy trávi v nákupných galériách. Na dobu, ktorá bude v učebniciach dejepisu opisovaná ako jedna obrovská politická, ekonomická a spoločenská tragédia, budú pamätníci spomínať s nostalgiou, ktorú si historikmi určite nedajú vziať.
Každá doba má však okrem obmedzení a príležitostí aj svoje výzvy. Budúcnosť môže byť lepšia, než bude, ak sa tomu, čo bude, človek postaví. Vždy, keď spoločnosť upadá, vytvára sa spoločnosť paralelná, tvorená ľuďmi, ktorým prispôsobiť sa pomerom nestačí, ktorí netúžia splynúť s davom raz hnedým, inokedy červeným alebo zeleným, nemať problémy a neprivolať na seba nežiaducu pozornosť. Zlé časy nie sú iba prekážkou. Sú aj šancou nájsť odvahu správať sa slobodne, nedať sa unášať jednofarebným prúdom. V zlých časoch je dobrodružstvom používať vlastnú hlavu, nedať si ju vyplachovať propagandou. Dovoliť si luxus nebyť za hlupáka.
Či bude tento rok lepší, než bude, je predovšetkým privátna vec. Môže, samozrejme, byť lepší aj objektívne, môže sa zvrtnúť lepším smerom. Za moju generáciu k tomu zopakujem bonmot, že „situácia je už taká zlá, že pomôže iba ozbrojený odpor v uliciach, na ktorý sme, našťastie, už príliš starí!“