Novoročný bankový zverák

Slovenské banky majú dobrých klientov na strane sporiteľov aj dlžníkov. Majitelia úspor sa príliš nezaoberajú tým, že im banky neplatia za odložené úspory skoro žiadne úroky.

20.11.2023 14:00
debata (1)

Miliardy eur ležia napríklad s nulovým úrokom ako prostriedky fondov údržby a opráv bytových domov. Bytových správcov pritom znehodnocovanie týchto úspor vôbec nezaujíma. Pre banky, naopak, tieto peniaze prinášajú enormné zisky. Spoliehajú sa na pasivitu klientov a zvyšovanie úrokov na vkladoch je to posledné, čo ich zaujíma, pretože vyššie úročenie by im znižovalo mastné úrokové marže.

Sporitelia s peniazmi v konzervatívnych podielových fondoch nie sú na tom o nič lepšie. V časoch rastu úrokov klesá cena dlhopisov a tým aj hodnota ich majetku prepočítaná cez podielové jednotky fondov. Veľa závisí od finančnej gramotnosti obyvateľstva, ktorá je žalostne nízka.

Vklady v krajinách EÚ sú chránené do výšky 100-tisíc eur na klienta štátom. V tých vyspelých nie je preto žiadnym prekvapením vysoký záujem sporiteľov o vklady v zahraničí. Ľudia zo západných krajín si dnes ľahko otvárajú elektronicky termínované vklady napríklad v Litve, Estónsku, Bulharsku alebo na Malte bez toho, aby túto krajinu vôbec navštívili. Vklady s viazanosťou nad dva roky sú v niektorých prípadoch úročené až 5 % ročne.

Naše banky majú radosť aj z úverových dlžníkov, najmä ak ide o hypotéky. Klientom v poslednom čase prudko zvyšujú úroky pri skončení fixácie úrokovej sadzby. Pohodlnosť klientov, ktorí nie sú ochotní podstúpiť administratívu spojenú s refinancovaním hypoték v inej banke, je vodou na mlyn zvyšovaniu výnosov bánk z úverových obchodov. Vzhľadom na katastrofálny stav verejných financií sú veľké zisky bánk tŕňom v oku vládnych politikov, ktorí volajú po zavedení bankového odvodu. Ten síce platil do roku 2020, ale vybrané peniaze štát nemal priamo na plátanie dier v štátnom rozpočte. Teraz by mali putovať priamo do štátnej pokladnice.

Banky a opoziční politici bijú na poplach a absolútne nesúhlasia so zavedením bankového odvodu odkazujúc na riziko zvyšovania bankových poplatkov a horšou dostupnosťou úverov. Na trhu však stále budú pôsobiť menšie banky ako šťuky v rybníku, ktoré naďalej dokážu viesť účty klientom zadarmo. Zarábajú totiž hlavne na platbách platobnými kartami využívajúc skutočnosť, že množstvo úhrad je v menách susedných krajín, ktoré nemajú euro. Preto si môžu dovoliť svojim klientom umožniť k bezplatnému účtu ponúknuť napríklad dva výbery z cudzích bankomatov mesačne.

Všetky banky čaká v budúcom roku zaťažkávacia skúška v povinnosti sprístupniť svojim klientom expresné platby v eurách bez ohľadu na pracovnú dobu, víkendy alebo sviatky. Okamžité platby naprieč celou úniou v eurách s pripísaním peňazí do 10 sekúnd zatiaľ ponúka u nás len päť bánk. Ostatné zatiaľ iba tŕpnu, či klienti požadujúci platby v reálnom čase neodídu ku konkurencii.

Ryžovisko bankových ziskov bude slabšie ako doteraz. Bankový odvod v minulosti nebol naviazaný na zisk bánk a platili ho aj málo výkonné banky. Kalkulovaný bol vo výške 0,4 % z objemu prijatých vkladov. To bankám zvyšovalo náklady a znižovalo marže. Nový bankový odvod mala vláda zaviesť už pred rokom. Teraz by už bol čas na jeho zrušenie.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #banky #bankový odvod