Prirodzene, že ide o názor, ktorý sa tu okrem nehodnej opozície iba málokto odvážil vysloviť. Posledné zvyšky OĽaNO, ktoré tvoria zadnú pochodovú záštitu bývalej koaličnej vlády, to priviedlo k intelektuálnym záchvatom, no vrcholných predstaviteľov polície až k hrozbe ich odstúpenia. OĽaNO teda chce, aby premiér Ľudovít Ódor ministra vnútra Šimka hneď a zaraz odvolal. Vlastne už včera bolo neskoro. „Preto si myslíme, že jediná cesta späť je stiahnuť ministra Šimka z pozície ministra vnútra, lebo robí hanbu svojej funkcii, úradníckej vláde a dehonestuje prácu čestných policajtov v Policajnom zbore,“ kritizoval túto u nás nanajvýš neobvyklú myšlienku Igor Matovič.
On sám je bývalý premiér, exminister financií a už pár týždňov samozvaný vodca takej tej pravej a ešte k tomu aj „echtovnej“ opozície. Vôbec sa mu nemožno čudovať, lebo svoje právne vedomie rozvíjal a prehlboval úplne svojpomocne, naposledy pri svojom chytráckom riešení problematiky vlastnej diplomovej práce, ktorú – aspoň podľa jeho niekdajšieho vyjadrenia – vôbec nikdy nepísal, ba vlastne on sám ani nikdy nečítal. V tom dodnes spočíva jej objektívna hodnota a zostáva nepopierateľným faktom, že takto ukončiť štúdium nedokáže každý. Samozrejme, pokiaľ nie je z bývalej koaličnej vlády, kde je to, aspoň podľa všetkého, často úplne štandardný postup.
To by, pri Matovičovom prenikavom videní svetových a regionálnych súvislostí, samo osebe malo vylúčiť, že by mohlo ísť o čosi také neželateľné, čím sa v modernej spoločnosti stal plagiát.
Matovič však v boji so zákonmi štátu nie je sám. Akoby sa postavil vedľa najperspektívnejšieho politika, ktorým je podľa bývalého prezidenta Andreja Kisku poslanec Juraj Šeliga. Ten zase chce odvolať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, lebo vraj „nad ním nikto nestojí“. Žilinka je podľa neho „atómový kufrík Roberta Fica (Smer)“. Žilinka sa síce snaží brániť myšlienkou: „To, že niekto niečo tvrdí, ešte neznamená, že to tak aj je.“ To je však v príkrom rozpore s presvedčením mystickej teológie, že „čo si Boh myslí, to aj je“. Ak by sme to chceli poprieť, museli by sme poprieť aj nesmrteľnosť, ba aj na nej spočívajúcu mravnú nedotknuteľnosť poslanca Šeligu, ktorú napokon svojím spôsobom bežne mali už všetci pohanskí antickí bohovia.
Samozrejme, že Žilinka urobil tú zásadnú chybu, že jeho konanie tak akosi odobril Ústavný súd SR, no neuvedomil si, že aj nad takýmto súdom môže byť ešte vyšší disciplinárny súd, prípadne boží súd a podobne. Preto aj pani prezidentka v odôvodnení ÚS SR našla dôvod pre podanie disciplinárneho podnetu voči Žilinkovi: „Nevylúčila, že podnet podá. Podľa vlastných slov to ešte bude zvažovať.“