Chlieb náš každodenný

Najnovšie porovnania cien chleba v EÚ dokazujú, že za tento základný potravinový produkt platíme v tomto roku tretiu najvyššiu cenu v EÚ. A to aj napriek tomu, že podlieha iba 10-percentnej DPH.

17.07.2023 14:00
debata (2)

Pokiaľ ide o pečivo, to zvýhodnenej DPH podlieha len vtedy, keď má hmotnosť 40 až 50 gramov. To znamená, že napríklad bagety sú zaťažené sadzbou DPH vo výške 20 percent, pretože majú väčšiu hmotnosť. Chlebom sa myslí pekárenský výrobok s hmotnosťou najmenej 400 gramov, nakyprený kvasom alebo droždím. Pri čerstvých pekárenských výrobkoch sa zvýhodnená DPH týka tovarov vyrobených bez použitia konzervačných látok, bez predpečenia, pričom tovar sa spotrebiteľovi ponúka najneskôr do 24 hodín od upečenia, ak ide o chlieb a v prípade pečiva do 12 hodín od upečenia.

Rozdielne zdanenie základných potravinárskych výrobkov v rámci jednej krajiny nie je štandardné. Spôsobuje zbytočnú administratívnu záťaž nielen obchodníkov, ale aj poskytovania služieb v oblasti rýchleho občerstvenia, stravovania a pod. Zároveň štát ťažko dokáže kontrolovať plnenie podmienok na uplatnenie nižšej DPH na tieto tovary predávané konečnému spotrebiteľovi.

Slovenský spotrebiteľ vzhľadom na nízku kúpyschopnosť hľadá na pultoch výrobky s čo najnižšou cenou. Práve preto majú často firmy vyrábajúce regionálne potraviny problém presadiť sa na trhu so svojím sortimentom kvalitných produktov. Dosť ťažko sa tiež dá skĺbiť produkcia zdravých potravín a zároveň používanie extrémnych dávok agrochémie pri produkcii potravín. Vojna na Ukrajine výrazne ovplyvnila ceny energií, surovín a polotovarov potrebných na výrobu hnojív a postrekov potrebných pre poľnohospodársku prvovýrobu. Výsledkom boli nevyhnutné zmeny kalkulácie nákladov a cenové šoky ovplyvňujúce správanie zákazníkov.

Ceny obilia na svetových trhoch sa začali prudko znižovať po otvorení prístavov pre lode s ukrajinským obilím. Mnohí špekulatívni obchodníci tento priestor využili na zisky, o akých sa im dlho ani nesnívalo. Slovenskí poľnohospodári majú však hlavu v smútku, pretože odbytové ceny pšenice sú o 29 percent nižšie ako pred rokom. Poľnohospodári stoja pred dilemou, či tohtoročnú úrodu predať hneď, alebo ju radšej skladovať s vidinou vyšších budúcoročných cien. Pri svojich rozhodnutiach musia brať do úvahy aj náklady na skladovanie obilia, ako aj úroky z úverov, ktorými prechodný nedostatok peňazí blokovaných v nepredanom obilí budú financovať.

Slovenskí spotrebitelia márne čakajú v regáloch obchodov nižšie ceny týkajúce sa chleba alebo pečiva. Trochu lacnejšia múka, maslo a stolový olej sa za uplynulý polrok stali síce realitou, ale tým sa zoznam výhodnejších cien končí. Pekári sa vyhovárajú, že im výrazne narástli ceny plynu a elektrickej energie potrebnej na pečenie. Záhadou stále zostáva, kto na vysokých cenách najviac zarobil, keď mnohé komodity medziročne zlacneli. Napríklad aj preto sa tabuľky s aktuálnymi cenovými maržami obchodných reťazcov u nás, na rozdiel od zahraničia, často neobjavujú.

Každý z nás je spotrebiteľom potravín, od ktorého veľa závisí. Podľa spolumajiteľa siete predajní s bioproduktmi v ČR Josefa Dvořáčka si jedlo kupujeme každý deň a peniaze môžeme považovať za kvázi hlasovacie lístky. Zakaždým keď nakupujeme, volíme koho a čo svojím nákupom podporujeme. Podľa toho by sme sa mali správať.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #chlieb #obilie #pečivo