Stanovisko úradu pre bezpečnosť potravín určite ovplyvní rozhodnutie, či sa glyfosát v EÚ zakáže, k čomu sa schyľovalo s koncom licencie na jeho používanie, alebo či ho povoliť napriek tomu, že je podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny „pravdepodobne rakovinotvorný“. Členské štáty by mali prijať verdikt nad herbicídom tento rok. Isté je, že nebudú voliť medzi dobrom a zlom. Z dvoch ziel budú pragmaticky vyberať menšie.
Na poliach (mŕtvej pôde bez živín) už dnes bez chémie nič nevyrastie a bez herbicídov sa môžeme tešiť na zber kŕmnej pšenice namiesto potravinárskej. Taká je realita, ktorú nezmenia štúdie, podľa ktorých je herbicíd Roundup (výrobok, ktorý obsahuje glyfosát) „genotoxický, neurotoxický, poškodzuje črevný mikrobióm a vážne škodí pôde, vodnému životu a biologickej rozmanitosti“. Predstava, že poľnohospodári nahradia to, čo škodí, ale funguje, niečím, čo síce neškodí, ale nefunguje, je naivná.
Neškodné nefunkčné ekoprípravky sa Bruselu darí vnútiť iba amatérskym záhradkárom, pred ktorými sa usiluje chrániť mravce, myši a rôzne parazity. Za záhradkárov totiž v Bruseli nik nelobuje.
Ekológovia mali v minulosti vysokú prestíž a minimálny vplyv. Dnes majú obrovský vplyv, podporu politikov, biznisu a mediálneho mainstreamu, ale ich spoločenská prestíž rýchlo mizne. Čiastočne ide o prirodzený proces, keď sa z ideí stane kšeft a z alternatívy diktát, predovšetkým však ide o reakciu na mix fanatizmu a pokrytectva.
Na ekologických fanatikov, ktorí sa lepia k asfaltu alebo zapaľujú elektromobily zo solidarity s chudákmi, čo trpia ťažbou lítia, sa hodí komunistický bonmot, že „iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ“.
Aktivisti z „poslednej generácie“ sú produktom ekologickej indoktrinácie, keď revolučná mládež je netrpezlivá z toho, ako to starým dlho trvá. Je problém dištancovať sa od týchto mládežníkov – teroristov, keď predtým ekológovia ponížili svoju agendu na politický gýč glorifikovaním mladistvej záškoláčky.
Toto nebude prípad, keď verejnosť hádže do jedného vreca ekologické jablká s hruškami. Je to prípad, keď ide o ovocie z rovnakého vreca.
Pokiaľ ekológovia v prípade glyfosátu šermujú vedeckými štúdiami a opierajú sa o autoritu nezávislých vedcov, pôsobilo by to dôveryhodne, keby ich rešpekt k vede nebol selektívny a štúdie nezávislých vedcov by brali do úvahy aj v iných kauzách. Napríklad v otázke škodlivosti oxidu uhličitého ignorujú niektoré vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že CO2 nespôsobuje otepľovanie ani náhodou a boj proti emisiám je skvelý „biznisový“ projekt, ktorý však s ochranou prírody nemá nič spoločné. Ak im neprekážajú emisné povolenky, určite si zvyknú aj na Roundup. Ide o rovnaké peniaze, ktoré nesmrdia.