Vodenie za nos je synonymom manipulácie a manipulácia sa dnes rada maskuje módnym termínom „naratív“. Naratívom sa myslí rozprávanie, v ktorom sa opis a výklad udalosti alebo skutočnosti podriaďuje určitému zámeru. Naratív teda nemusí byť, a zväčša ani nie je, pravdou. Je interpretáciou skutočnosti, záväzným výkladom, ktorý nemá ambíciu pozerať na situáciu nestranne, objektívne, z nadhľadu, s otvorenou mysľou. Naratív je svojou povahou nepravda, tvrdenie, na ktorom sa jeho stúpenci zhodnú, a ktoré má svoju protiváhu v opozičnom naratíve, ktorý takisto nemá oporu v pravde. Vo svete súperiacich naratívov nie je možný kompromis. Je to svet, v ktorom na pravde nezáleží.
O tom, kým sa dáme vodiť za nos, sa rozhoduje vo voľbách. Voľby sú súbojom naratívov, takže nehrozí, že by o víťazovi rozhodoval rozum, alebo to kto má pravdu. Po voľbách sa predstiera, že víťazný naratív je hlasom ľudu, demokratickou voľbou, ktorá zvoleným politikom vystavuje bianko šek držať sa svojho naratívu, čiže vodiť v príslušnom volebnom období občanov za nos.
Sila naratívu je pozoruhodná. Vierou, že zvolili správne, neotrasie u stúpencov víťazného naratívu nič. Poučným príkladom je podpora tretiny verejnosti a lojalita médií k českej vláde, „ktorej sa podarilo za jediný rok znížiť priemerné reálne príjmy o osem percent, akceptovať green deal, rozvracajúci priemysel, poľnohospodárstvo a sociálne istoty obyvateľov, pridať sa k militarizácii, smerujúcej k zapojeniu sa do vojny, a súhlasiacej s imigráciou, ktorej dôsledky dnes pozorujeme v západnej Európe. Ide o vládu, ktorá masívne zadlžuje budúce generácie, súhlasí s odovzdávaním moci EÚ a vzdáva sa menom svojich občanov vlastnej zvrchovanosti“, ako to prehľadne zosumíroval opozičný europoslanec Ivan David.
Nič z toho neotriaslo českým mediálnym naratívom, že spoločnosť je na správnej ceste, keď sa konečne zbavila Babiša a Zemana, vymedzila sa proti Rusom a Číňanom, spojila sa s Američanmi, pokiaľ ide o vojnu a s Bruselom, s ktorým ruka v ruke zachraňuje planétu, a k tomu máme pochopenie pre migrantov a sexuálne menšiny. Prioritou sú hodnoty a pokiaľ ide o situáciu vlastných občanov, vládny a mediálny naratív optimisticky tvrdí, že „spolu to zvládneme“.
Výhodou naratívu, pri ktorom je jedno, či je, alebo nie je pravdivý, je jeho rezistencia na oponentúru. Veriaca menšina, ktorá je pri moci, nemá potrebu niečo vysvetľovať, obhajovať, diskutovať, ale ani čosi organizovať alebo dokonca riešiť. Žijeme v ére, keď sa vlády držia svojich naratívov a občanov vodia za nos. A čuduj sa svete – funguje to!