Na VK nejde pritom o krátkodobo uložené peniaze, ale prevažne o dlhodobo uložené finančné prostriedky. V mnohých prípadoch aj zabudnuté depozitá seniorov, ktorí už nežijú a dedičia si na tieto VK neuplatnili nárok v dedičskom konaní.
V minulosti vkladné knižky využívalo veľa ľudí, ktorí si tam dali posielať výplatu od zamestnávateľov, aby tak nemuseli byť majiteľmi účtov zaťažených bankovými poplatkami. Dnes si banky za operácie na VK už zväčša účtujú poplatky, pričom sa snažia klientov presvedčiť o tom, že tento zastaraný bankový produkt patrí už len do múzea.
Vkladné knižky sú relikviou obdobia, keď väčšina finančných operácií jednotlivcov prebiehala v hotovosti. V období socializmu išlo o jediný sporiaci bankový produkt určený pre verejnosť. Vkladná knižka je zvláštna v tom, že ide o spojenie cenného papiera s účtom. V dávnejšej minulosti bolo možné mať peniaze uložené aj na anonymných VK, z ktorých mohol vyberať peniaze v hotovosti hocikto po ich predložení a správnom uvedení hesla, ktoré pri ich založení uviedol ich majiteľ. Na knižky bolo možné vkladať a vyberať hotovosť bez akýchkoľvek poplatkov.
Toto obdobie sa skončilo už pred dvomi dekádami, keď anonymné VK bolo potrebné zmeniť na knižky vedené na meno s povinným uvedením bydliska majiteľa a jeho rodného čísla. Zostatky peňazí na anonymných VK potom v nasledujúcich rokoch prepadli v prospech štátu.
Viaceré banky umožňovali svojim klientom na vkladných knižkách zriaďovať termínované vklady s celkom dobrým úrokom. V budúcnosti možno budú banky viesť VK už len z tradície a rešpektu voči ich majiteľom. Najmä v prípade, ak išlo pôvodne o sporenie pre deti založené rodičmi, alebo starými rodičmi. Detské VK zaznamenávali totiž chronológiu vkladov, pričom detský vlastník mohol s peniazmi samostatne disponovať, až keď dosiahol vek 18 rokov.
Inovácie v oblasti bankových produktov postupne menia tvár pobočiek bánk nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Nielen v súvislosti s objemom bezhotovostných platieb, ale aj úspor v nákladoch na držbu hotovosti na pokladniach bánk a čoraz vyšších poplatkov za vklady a výbery hotovosti požadované od klientov.
Krajinou EÚ s najväčšou obľubou peňazí ukladaných na VK je tradične Rakúsko, kde tieto slúžia ešte aj dnes ako nástroj na sporenie. Na rozdiel od Slovenska u našich južných susedov klientom zostávajú VK po výbere všetkých prostriedkov po znehodnotení dierovaním stále v rukách na pamiatku. Okrem iného aj preto, že niektoré z nich boli zároveň svojím dizajnom umeleckou pohľadnicou reprezentujúcou banku a vkus samotného klienta. Začiatkom 80. rokov 20. storočia pritom klienti nemali ani na výber veľa možností sporenia a bankami ponúkané úroky na VK často boli v Rakúsku vyššie ako 7 % ročne.