Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je na najvyššej úrovni za posledné tri milióny rokov – a stále stúpa. Keď bola koncentrácia skleníkových plynov na rovnakej úrovni naposledy, svet bol asi o 2,8 stupňa Celzia teplejší a hladina oceánov o niekoľko metrov vyššie.
Ľudstvo nemá historickú skúsenosť so svetom, ktorý rastúcimi emisiami skleníkových plynov vytvárame. Dokážeme ho však modelovať a predikcie klimatických zmien a ich dôsledkov sú čoraz presnejšie. Nové poznanie ukazuje, že zmeny postupujú rýchlejšie, než sme očakávali, riziká a vážnosť negatívnych dôsledkov sú vyššie, aj pri miernom náraste globálnych teplôt.
Jedným z dôsledkov sú častejšie a vážnejšie prírodné katastrofy. Tie ovplyvnia aj globálnu ekonomiku, kapitálové toky a distribúciu bohatstva. Pravdepodobne prehĺbia existujúce ekonomické a sociálne nerovnosti.
Na jednej strane sa snažíme tváriť, že sa nič zlé nedeje. Podľa viacerých štúdií investori – verejní aj súkromní – podceňujú klimatické riziká. Správa Carbon Tracker napríklad upozorňuje, že penzijné fondy stále využívajú investičné modely, podľa ktorých bude mať oteplenie o 2 až 4,3 stupňa Celzia len minimálny vplyv na portfóliá. Hospodársky rast má pokračovať dokonca aj pri 5– až 7-stupňovom oteplení.
Klimatické zmeny však môžu vplývať na geografickú distribúciu investícií. Výskumníci z Talianskej centrálnej banky skúmali, ako globálne finančné toky ovplyvnili prírodné katastrofy v rokoch 2009 a 2019. Ukazuje sa, že tieto udalosti obmedzili dostupnosť kapitálu v zasiahnutých rozvojových krajinách s vysokou mierou klimatických rizík. Investori za preventívne sťahovali aj zo susedných krajín, aj keď neboli prírodnou katastrofou priamo zasiahnuté. Peniaze sa zároveň snažili "zaparkovať v bezpečných krajinách“: väčšinou bohatých, s nízkou mierou klimatického rizika.
Z hľadiska investorov je to racionálne správanie. Chudobnejšie krajiny sa nachádzajú často v regiónoch viac zasiahnutých dôsledkami klimatických zmien. Zároveň majú menšiu kapacitu pripraviť sa na extrémne počasie, napríklad investovaním do odolnejšej infraštruktúry, aj riešiť ich následky. Vzniká tak ďalší faktor prehlbujúci nerovnosti.
V spolkoch ako Európska únia môže tieto rozdiely aspoň čiastočne tlmiť vzájomná pomoc. Na globálnej úrovni takéto mechanizmy neexistujú, rozhovory o vytvorení fondu, cez ktorý by bohaté krajiny pomáhali financovať opatrenia na predchádzanie a zmiernenie účinkov klimatických zmien, nenapredujú.
Klimatická kríza je globálny problém, no jej dosah sú nerovnomerné. Svet klimatickej krízy bude pravdepodobne svetom rastúcich nerovností. Ak ich nedokážeme účinne tlmiť, aj svetom zväčšujúceho sa politického konfliktu.