Svedčí o tom najnovší trend v Česku, kde čoraz častejšie toto leto vidia najmä v gastronomických zariadeniach nápisy: „platobné karty neberieme“. Dôvodom je skutočnosť, že v ČR bola od roku 2023 zrušená povinnosť evidovať tržby v elektronických pokladniciach. Na prvý pohľad priateľské gesto pre podnikateľov sa podľa tamojších analytikov prejaví v poklese príjmov verejných financií v prepočte zhruba 800 miliónov eur. Zákazník tak dostane iba rukou napísaný doklad, pričom obchodník tržbu neuvedie vo svojom účtovníctve. Najmä v prípade ak je platiteľom DPH. V oblasti cestovného ruchu odhadujú spotrebiteľské organizácie v ČR nárast prevádzok umožňujúcich len platby v hotovosti až o jednu štvrtinu.
Obmedzenie platieb len na hotovosť je pritom veľmi nákladné pre štát aj firmy. Nejde len o nahradzovanie zodraných bankoviek novým obeživom, ale aj prepočítavanie hotovosti v obchodných prevádzkach. Paradoxom je tiež to, že české mince patria v Európe medzi veľmi ťažké obeživo. Mince v nominálnej hodnote 10, 20 a 50 Kč svojou hmotnosťou dosť pripomínajú zašlé časy Rakúsko-Uhorska. Vtedy však ľudia peniaze nenosili obvykle v peňaženkách, ale v mešcoch. Český peňažný retro skanzen je v protiklade s tendenciou postupného prechodu na bezhotovostnú ekonomiku.
Argumentom pre návrat k hotovosti sú často poplatky, ktoré za realizáciu platieb inkasujú kartové spoločnosti a zúčastnené banky. Najmä vtedy, ak obchodník má od nich technické zariadenie. Na verejnosti zaznievajú často obavy, že prechod na bezhotovostnú ekonomiku budú zneužívať centrálne banky na skryté účtovanie kvázi poplatkov pod plášťom záporných úrokov. Mínusové úroky boli ešte pred rokom trpkou realitou firemných financií v situácii, keď komerčné banky museli prebytočnú likviditu ukladať do centrálnych bánk s mínusovým úrokom. Pre upokojenie verejnosti by bolo potrebné legislatívne centrálnym bankám zakázať účtovanie záporných úrokov. Dvojciferná inflácia naprieč Európou v poslednom roku, spôsobená absurdnou peňažnou politikou centrálnych bánk, by mala byť dostatočným varovaním. Skepsa v postupnom utlmovaní hotovostných platieb a ich nahrádzanie alternatívnymi bezhotovostnými formami sú výsledkom obáv, že sa bude čoraz hlbšie zasahovať do súkromia a nakladania s osobnými úsporami. V praxi to na vlastnej koži pocítili pred viac ako dekádou majitelia účtov v Grécku, keď si mohli v čase vrcholiacej krízy tamojšej ekonomiky vybrať z bankomatov najviac 60 eur denne. Okrem toho museli všetci klienti bánk preukazovať účel platby v eurách vo forme faktúry alebo zmluvy o existencii záväzku pri všetkých platbách do zahraničia.
Podľa najnovších údajov dnes vo svete 114 centrálnych bánk testuje zavedenie digitálnej meny, ktorá by mala byť bezpečným prístavom pre osobné aj firemné úspory. Mnohé banky poskytujú okrem toho už okamžité platby, keď sú peniaze pripísané v prospech účtu príjemcu do jednej minúty. To všetko by malo umocniť zákaznícky komfort tak, aby banky už nikdy neboli miestom pripomínajúcim ordináciu príliš servilného lekára.