Presnejšie povedané, je ochotný vyšetrenie absolvovať kedykoľvek, iba ak ho podstúpi zároveň s ním aj Robert Fico, Richard Sulík a Andrej Danko: „Môžeme sa dohodnúť a pôjdeme všetci naraz!” Sám vraj určite nepôjde.
Ide o nanajvýš zaujímavý názor potenciálneho pacienta predovšetkým zo zdravotného hľadiska. Vlastne sa akosi nachádza takpovediac kdesi na pomedzí rodu, lebo pomerne zriedkavo dokáže nezištne spojiť otázky vlastného individuálneho zdravia výlučne v neoddeliteľnej spätosti so zdravím iných.
Napríklad ak by mal niekto akútny zápal slepého čreva, rozhodol by sa podstúpiť operáciu až vtedy, keby si ho dali spolu s ním vyoperovať aj všetci ostatní hrdí majitelia apendixu z celého činžiaka, prípadne z mestskej štvrte, alebo aj z väčšieho územného celku. Ak by aj na základe takéhoto vlastného hlbokého rozhodnutia povedzme umrel, potom by tým získal vzácne politické body, lebo by vlastne vypľul dušu iba na základe ich všeobecnej politickej neochoty a neprajnosti. A všetci jeho voliči by ho aj vtedy istotne zvolili.
U Matoviča je to vo vzťahu k chorobám osvedčený a zrejme nemenný názor, čo sa vo významnej miere osvedčilo aj pri nedávnom celoplošnom testovaní všetkého obyvateľstva na „hnusobu“, teda na COVID-19. Podmienky testovania síce stáli okrem nemalých finančných prostriedkov aj pár tisíc mŕtvych, no ako vidno, možno ich smelo uplatniť aj v celkom intímnej osobnej sfére, vymedzenej v pozoruhodnom mikrokozme vybudovanom z Matovičových liečebných a všeobecne prospešných politických náhľadov. Veď podľa jeho vyjadrenia aj všetky skvelé a svetové lekárske časopisy vyslovili názor, že nič lepšie ako toto celoplošné testovanie tu ešte nikdy nebolo, či už v národnom, alebo medzinárodnom meradle. Preto sú aj všetci, čo takto nezmýšľajú, teda aspoň podľa jeho vyjadrení, s najväčšou pravdepodobnosťou iba „múdrosráči“.
Je takmer isté, že uvedení politici spolu s ním nepodstúpia dané vyšetrenie, lebo keby naň aj nebodaj pristali, Matovič by prefíkane obohatil ich stručný zoznam o pár nejakých ďalších, napríklad amerických a ázijských politikov, a to by už znamenalo otvorené zasahovanie zahraničných psychických síl do samotného priebehu volieb.
Matovičova psychika tak predstavuje jediný pevný bod v tomto zvláštnom vesmíre, lebo je zdanlivo zaistená zo všetkých možných strán práve psychikou ostatných. Ide azda o podobnú problematickú situáciu, aká sa v súčasnosti vynára najmä v súvislosti s umelou inteligenciou, pri ktorej sa všetci – vlastne dosť oprávnene – najviac obávajú jej neskrývanej a takpovediac „nesmaltovanej“ sprostosti.