Pritom sa zdá, že by malo ísť o jednoduchú záležitosť. Samozrejme, treba dodržiavať všetky zásady nezávislosti sudcu, ale predsa len si to neúnosne nekomplikujme. Či už nejednoznačnou alebo voči páchateľom príliš benevolentnou legislatívou?
V súvislosti s kauzou Karola Mella sa opäť nastoľujú otázky, kto pochybil a prečo. Ako sme sa so zodpovednými za nechcené (či chcené?) lajdáctvo vyrovnali? Veď tu nejde len o to, že sa nám podozrivý z niekoľkých vrážd smeje do tváre z krajiny, s ktorou nemáme dohodu o vydávaní zločincov. Ale aj o to, že náš štát, teda my všetci, musíme draho platiť zahraničných advokátov, aby sa vec posunula dopredu, pripravovať prepravu a ďalšie nevyhnutné kroky, aby sa škandál nezopakoval.
Podobne zlé rozhodnutia sa však stále objavujú. A tí, ktorým by malo záležať na osobnej profesionalite, no aj profesionalite svojho stavu, sa uškŕňajú popod fúzy a vydávaj bezpohlavné vyhlásenia.
Na čo je to dobré? Veď všetkým, až na usvedčených páchateľov, by malo ísť o spravodlivosť. Vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom, dokonca aj obhajcom, ktorí by mali v prvom rade strážiť, aby sa proces vinul v súlade s právom a ich mandantom nenaparili viac, ako si zaslúžia. Lenže mnohí svoje aktivity redukujú na obchádzanie paragrafov, alebo priamo navádzajú klientov, aby ich porušovali.
Iste, po skúsenostiach s predchádzajúcim režimom sa táto oblasť verejného života humanizovala. Ale sú aj zločinci humánnejší? Štatistiky hovoria nie. Ani trendy nevyzerajú ružovo, navyše kriminalita sa čoraz viac globalizuje. Veď čože je to za problém ufrngnúť zo dňa na deň hoci aj do Belize.
Nech nik netvrdí, že taký ľudský prístup k očividným hrdlorezom žiada EÚ. Sú predsa krajiny, ktorých demokratické zriadenie sa všeobecne považuje za prepracovanejšie ako to naše, ale tam sa so zločincami nemaznajú. Od momentu zatknutia.
Dajme si aj my rukavičky dole. Veď predsa nie je možné, aby nejaký bos podsvetia alebo aj miliónový defraudant opakovane pre svoju alebo advokátovu práceneschopnosť odkladali pojednávania. Rodinný lekár, priateľ či švagor by v takýchto prípadoch nemali dávať dobrozdania a tým predlžovať súdne verdikty o mesiace a roky.
Sudcovia sa nemôžu sťažovať na nízke platy, čo keby sa zamysleli aj nad vlastnými profesionálnymi schopnosťami? Nielen politikom, ale aj im by sa mali zosobňovať škody spôsobené neraz vedome prijatými tragickými rozhodnutiami. A to nielen symbolickým znížením platu na pár mesiacov.
Niečo zhnité je v tomto systéme. Tí, ktorí sú v ňom, by mali otvorene povedať, čo treba zmeniť. V legislatíve, vo vnútorných predpisoch, v personálnej politike, vo finančnom zhodnotení, čo žiadať od politikov, ale možno aj od verejnosti, novinárov nevynímajúc. Inak sa nám budú rozliční mellovci, černákovci, ich spolupáchatelia a tzv. ochrancovia naďalej pochechtávať.