Nenápadný dokument má čiastočne technický charakter. V tabuľkách rozpisuje všeobecnejšie ciele do konkrétnych opatrení a úloh v oblasti bývania, zdravia, zamestnania, sociálneho zabezpečenia a začlenenia a tiež scitlivovania odbornej a laickej verejnosti. Určuje zodpovednosť orgánov verejnej správy, samospráv a zapojenie organizácií, termíny plnenia úloh a financovanie (pre väčšinu úloh je zabezpečené).
Niekomu sa navrhnuté kroky môžu zdať neodvážne, drobné a niektoré nepatrične odďaľované. Vypracovanie novej právnej úpravy príspevku na bývanie ako samostatnej štátnej dávky oddelenej od dávky v hmotnej núdzi je posunuté na rok 2026. To asi roztrpčí tých, čo roky búšia na pomyselné dvere zákonodarcov, citujúc výskumy, medzinárodné dohovory a príklady zo zahraničia. No tí, čo vedia niečo o rozdelení právomoci v štáte a o náladách verejnosti ohľadne podpory bývania či susedstva tých, ktorí „nepracujú a ničím neprispievajú“, sa termín javí primeraný a ďalšie úlohy akčného plánu pomerne odvážne. Azda sa zmieria aj s plánovanými výdavkami na scitlivovanie verejnosti, na ktoré sa po skúsenostiach s marketingom ideí väčšinou pozeráme s nedôverou.
Plnenie akčného plánu bude ťažké, pretože plnenie väčšiny úloh nie je možné bez spolupráce orgánov rôznych úrovní a bez podpory verejnosti. Ponúkané financie nestačia na prebudenie ochoty miestnych úradov, obecných zastupiteľstiev a súhlas obyvateľov. Nutné je konzultovať s občanmi a tiež argumentovať bez hanobenia nesúhlasiacich, ktorí sa držia tvrdej zásady zásluhovosti. Za týmto akčným plánom bude nasledovať ďalší, do ktorého sa presunú nesplnené úlohy. Plán pre roky 2027 až 2030 bude mať možno v rukách iná vláda a na pleciach ťaživý cieľ posunúť Slovensko k výrazne lepšej schopnosti poskytovať domov pre všetkých.
Nech by tú vládu viedol ktokoľvek (a otvorene sa na to chystá PS), v jeho záujme je povzbudzovať svojich priaznivcov v miestnych samosprávach, aby na plnení akčného plánu spolupracovali. Presviedčať upracované a splácaním hypoték unavené obyvateľstvo, aby podporovalo bývanie tých, ktorých si doposiaľ želali dostať najmä mimo zorného poľa, je ťažká a pomalá práca. Rýchla cesta nátlaku vyvolá len odpor a skompromituje ideály, ktoré by mali represívne kroky ospravedlňovať. Táto pomalá cesta presviedčania a získavania pre napĺňanie základnej podmienky ľudského fungovania všetkým by mohla viesť aj k predefinovaniu či rozšíreniu významu vlastenectva, po ktorom volal prezidentský kandidát Ivan Korčok.
Domovina ako synonymum vlasti je významovým kľúčom. Pokúsiť sa spraviť súčasť vlastenectva a vec národnej hrdosti z úsilia o to, aby čo najviac ľudí malo na Slovensku bezpečný a ľudsky dôstojný domov, je výzva. Je to komplikované legislatívne, organizačne, komunikačne a aj ako výchovná práca. Marketingovo asi neatraktívne. Ale nespolupráca neslúži ku cti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.