Divoké skládky, odkaliská a bývalé továrne s ich obsahom stále znepríjemňujú život obyvateľom v približne 1 845 lokalitách Slovenska. Aj keď sa výroba v mnohých podnikoch dávno skončila, svoju daň na zdraví ľudí si vyberajú dodnes. Tikajú ako časované bomby.
Staré environmentálne záťaže nás mátajú ešte aj dve dekády po Nežnej revolúcii a toto bremeno si tlačíme stále pred sebou. Ak by sme podobným spôsobom riešili aj problém bánk, dodnes by sme tu mali kolabujúci bankový sektor a nefunkčnú ekonomiku.
Ekológia je však oblasťou, ktorá sa v rebríčku dôležitosti medzi Slovákmi dlhodobo ocitá na chvoste. Len tak sa dá vysvetliť skutočnosť, že odstránenie ekologických záťaží sa síce objavilo už v programovom vyhlásení vlády v roku 2002, no ani za vyše 7 rokov sa nepodarilo pripraviť zákon, ktorý by tento problém riešil.
Teraz možno svitá na lepšie časy a črtá sa dohoda medzi znovuobnoveným ministerstvom životného prostredia a podnikmi, ktoré odmietali obrovské bremeno niesť samy. Podľa odhadov skutočne nejde o haliere – náklady na sanáciu environmentálnych záťaží sa odhadujú rádovo v miliardách eur.
Za nezvládnutú privatizáciu, pri ktorej sa nemyslelo na likvidáciu ekologických záťaží, si tak ešte raz zaplatíme všetci. Aj keď to ani zďaleka nie je to najlepšie riešenie, je oveľa lepšie ako život v krajine plnej toxických skládok.