Medvede boli jedným z faktorov, ktoré pomohli dnešnej koalícii vyhrať voľby. Táto téma priam katapultovala Rudolfa Huliaka do vysokej politiky. Bez nej by sa dodnes potuloval v lesoch kdesi pod Poľanou a nikto by ani len netušil o jeho existencii.
Emócii vyvolanej reportážou o matke, ktorá s vidlami zachránila vlastného syna pred útočiacim medveďom, sa nemohlo v predvolebnej kampani nič vyrovnať. Smer a najmä SNS presne vycítili, čo mobilizuje ľudí. Po čoraz častejších útokoch tejto šelmy to bol – strach. Takúto príležitosť si predsa nemohli nechať ujsť…
Na druhej strane, Ódorova úradnícka vláda, namiesto toho, aby preukázala akcieschopnosť a demonštratívne zlikvidovala niekoľko problémových jedincov – posielala do oblastí „zásahový tím“. Tento technokratický prístup však ľudí, najmä v podhorských oblastiach, nemohol nijako upokojiť, lebo sa ďalej cítili ohrození. Pritom stačilo povedať ‚urobíme výnimku a zmeníme zákony‘, lebo ľudia sú pre nás predsa dôležitejší ako pár medveďov, čím by opozícii zobrali vietor z plachiet.
Napokon, ak sa ešte pred pár rokmi u nás strieľalo 20 – 30 jedincov ročne (v roku 2010 dokonca až 46!) a negatívne to neovplyvnilo populáciu medveďa na Slovensku, znamená to, že neexistuje dôvod, aby sa v tejto praxi nepokračovalo.
To, čo už minulý rok mala urobiť úradnícka vláda, teraz spravil Taraba. Dohoda s KDH prijatú novelu ešte viac legitimizuje, lebo ju podporí 12 opozičných hlasov.
Pravdepodobne pôjde o obojstranne výhodný biznis – KDH posvätí ministrov nápad a na revanš koalícia prijme zákon zakazujúci adopciu detí homosexuálnymi pármi či tzv. „superpotrat“.
Zvyšku opozície sa to nemusí páčiť – ale mali by si konečne uvedomiť, že toto je politika, a nie nedeľná kázeň v kostole.