Naopak, Fíni sa cítia byť najšťastnejšími ľuďmi už siedmy rok. A celkovo sú severské národy najšťastnejšie, takže skôr ako na juh by sme sa mali ťahať na sever – ak žartujeme o tom, kde hľadať šťastie.
Rebríček šťastných krajín vyvoláva vždy úsmev, lebo šťastie je veľmi subjektívna kvalita. Každý šťastie prežíva a pociťuje inak, individuálne, na základe vlastných kritérií. Je to pocitová, nie exaktne merateľná záležitosť. Iste, neznamená to, že na Slovensku sú všetci nešťastní a vo Fínsku, naopak, všetci stále skáču od šťastia. Napokon, o skákanie od šťastia tu ani nejde, ako vysvetlil jeden z autorov správy, Jan-Emmanuel De Neve pre agentúru DPA. „Ide skôr o pocit spokojnosti. Myslím, že je to dôležitý bod,“ povedal.
Šťastie sa v tomto prípade posudzuje podľa toho, ako obyvatelia hodnotenej krajiny sami vnímajú faktory, ktoré vplývajú na ich život. Kritériom je napríklad dĺžka života, hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa, sociálna podpora, korupcia, postoje v komunitách či sloboda pri životných rozhodnutiach.
No a tu je, zdá sa, problém. Slovensko sa totiž v porovnaní s predchádzajúcim hodnoteným obdobím prepadlo až o 16 priečok. Predbehli nás aj susedia. Štrnásta priečka pre Rakúsko je ešte pochopiteľná, ale Česi, ktorí s nami kedysi tvorili jeden štát, skončili dokonca na osemnástom mieste. Naopak, Maďari až na 56. priečke a Ukrajina sa ocitla na 105. mieste. Na konci rebríčka je Afganistan a Libanon, hitparáde šťastia kraľujú Dánsko, Island a Švédsko na 2. a 4. mieste.
Zdá sa teda, že v šťastí máme čo doháňať. Rozhliadnime sa po Európe… Ako to vlastne robia tí Fíni?