Pri pohľade na volebnú mapu by sa mohlo zdať, že minimálne na Orave a na Spiši áno. Tieto tradičné kresťanskodemokratické bašty v prvom kole volili Korčoka.
Časť konzervatívcov – ako napríklad Vladimír Palko alebo Milan Krajniak – však vyhlasuje, že Korčoka v druhom kole voliť nebudú, lebo z ich pohľadu je príliš liberálny. Bývalý minister práce sa pred časom v rozhovore pre denník Postoj vyjadril, že „na Slovensku je veľa ľudí, ktorí to vnímajú podobne ako ja, ktorí nechcú robiť podržtašku progresívcom“.
Problém konzervatívcov na Slovensku už dlhší čas spočíva v tom, že sú často pápežskejší ako pápež – všetko alebo nič, čierna alebo biela, nič medzi tým. Výsledkom sú sektárske boje ako vystrihnuté z Monty Python – keď sa im najbližší spojenec, naopak, javí ako úhlavný nepriateľ (Konzervatívny front Slovenska vs Slovenský konzervatívny front).
Vo svojom „svätom“ zápale akosi opomínajú fakt, že ich postoje v skutočnosti zdieľa iba zlomok ľudí, ba dokonca aj „liberálne“ KDH sa dostalo do parlamentu len s odretými ušami.
Ak by bol po silne konzervatívnom kandidátovi skutočne dopyt, tak by Patrik Dubovský nezískal 16-tisíc hlasov, ale minimálne 10-násobne viac.
Na rozdiel od salónnych ultrakonzertvatívcocv, ako je Palko a spol., má aspoň Dubovský dostatok zmyslu pre realitu a svojim voličom odporučil voliť Korčoka. Otvorene priznáva, že sa s ním v mnohom nezhodne, ale jeho pohľad na svet reprezentuje omnoho viac než Peter Pellegrini.
Či však rovnaké odporúčanie Milana Majerského uposlúchnu aj voliči KDH, je otázne. V r. 2009, keď na post hlavy štátu kandidovala Iveta Radičová, ju vedenie KDH podporilo, no voliči sa zariadili po svojom. V každom prípade vedenie KDH nemá aspoň klapky na očiach ako ich bývalí stranícki spolupútnici, ktorí sa už roky zúčastňujú na súťaži o najväčšieho konzervatívca.