Ak by sa mali škody, ktoré spoluspôsobil, zosobňovať pekne „na drevo“, dočkali by sme sa onakvejších výhovoriek. Ani jeho ľudia by z funkcií neodchádzali len tak potichu aj s príjemným odstupným. Škoda. Sú prípady, v ktorých by človek podobné drakonické, hoci populizmom zľahka zaváňajúce riešenia voči našim politikom možno aj podporil. Už len za tú ich aroganciu.
Finančná správa začala od utorka testovať pôvodný informačný systém od firmy Novitech. Ak budú testy úspešné, daňové úrady by sa mohli už v piatok vrátiť k nemu. Koniec dobrý, všetko dobré? Ani náhodou.
Posledné slovo pri odstavení systému KONS, ktorý je ústrednou, hoci nie jedinou príčinou celého chaosu, majú mať finančné riaditeľstvo a ministerstvo financií. Ak to zosobníme, tak ide o Máriu Machovú a Ivana Mikloša. Machovú, ktorá sa najprv tvárila, že nejde o nič, vyhýbala sa otázkam, prípadne tvrdila, že návrat k pôvodnému systému nie je možný. Toho Mikloša, ktorý ešte v polovici februára vykladal, ako bude nový systém rozbehnutý „najneskôr do konca týždňa“, aby neskôr unikal zodpovednosti rečami o tom, aký je rozčarovaný zo svojich podriadených.
Čo by to bola za kauza spojená s SDKÚ, keby v nej nefigurovali politici – majstri zemegule, ich osobní kamaráti, nejaká tá schránková firma a množstvo čudných rozhodnutí, v ktorých vyznať sa je nad ľudské sily? A v tomto prípade nechýba ešte ďalšia ingrediencia: škoda, ktorú zaplatíme my všetci. Finančná, pretože štát bude musieť IBM zaplatiť, fiasko-nefiasko, a pretože zaplatiť treba aj penále za omeškané vratky DPH. Ale aj morálna, pretože štát s kolabujúcim výberom daní (a ten je u nás aj pri plnej funkčnosti systému dosť nefunkčný) by sme hľadali v celkom iných zemepisných súradniciach, ako sú tie naše. Morálna bude aj vtedy, keď štát zvolí radšej zdržovanie hry v podobe daňových kontrol firiem, než aby vyplatil to, čo im dlhuje.
Lenže pozor. Politickí majstri zemegule, šikovní kamaráti ministrov, chaotické rozhodnutia ani obyčajná nekompetentnosť nie sú vonkoncom výlučnou doménou SDKÚ. Ani ľudkovia, pri ktorých máte pocit, že náš obchodný register je len ilúzia: keď vám pri troch menách vyskočí päťdesiat rôznych firiem, nie je to ani tak dôkaz našej rozvinutosti, ako skôr nefalšovanej divočiny, ktorá u nás panuje.
To všetko sa nabaľuje na všetky strany, Smer určite nevynímajúc. To všetko sa ako muchy na med zlieta všade tam, kde sa dá na štáte zarobiť, dohadzovať kšeftíky či rovno kradnúť. Nie vždy zmes chytráctva a babráctva napokon praskne tak hrmotne ako v tomto prípade, no vždy je to rovnaká katastrofa. V Smere sa môžu radovať z Miklošovho pádu, no ešte viac by mali tuho premýšľať. Je o čom.