Po prvé, je to vyššia kvalita spravovania kompetencií, viac slušnosti a profesionality, expresné a byrokraciou menej zaťažené vybavovanie potrieb občanov. Zároveň treba prestať mrhať eurofondmi na informatizáciu a konečne zrealizovať funkčný e-government.
Po druhé, sú to úspory verejných výdavkov. Napätie medzi financovaním stoviek kompetencií a tisícok úradov z obmedzených príjmov štátu a samospráv vyberaných od daňovníkov sa odráža v každoročnom náraste výdavkov, ktoré nemožno donekonečna financovať deficitne či zvyšovaním daní.
Nová komunálna reforma
Nielen pre krízu je načase, aby sa zastavilo košatenie kompetencií verejnej správy. Konsolidácia verejných financií by sa nemala týkať iba centrálnej vlády. Vyše 2 900 samospráv tiež spôsobuje problémy a neefektívnosť správy vecí verejných.
Treba pripraviť návrh komunálnej reformy, ku ktorému má združovanie obcí smerovať, stanoviť sídla municipálnych úradov a už v čase prípravy reformy presunúť na ne kompetencie miestnej štátnej správy a prenesený výkon štátnej správy.
Ak by sa približne 300 samosprávnych celkov, ktoré by vznikli po uskutočnení komunálnej reformy, rozdelilo do 16 žúp, obe úrovne samosprávy by sa mohli viac previazať. Župné voľby s mizernou účasťou občanov by sa mohli zrušiť a našimi zástupcami v župných zastupiteľstvách by sa stali starostovia municipalít (združených obcí) a primátori miest.
Čo vláda ohlasuje
V národnom programe reforiem vláda uznáva, že „existuje veľký priestor na zvýšenie efektivity štátnej správy. Jej reformou by sa dosiahli výrazné úspory a zlepšenie kvality poskytovaných služieb. V rámci štátnej správy existuje priestor na ďalšiu redukciu počtu zamestnancov a zníženie výdavkov na nákup tovarov a služieb“.
V programovom vyhlásení Ficov kabinet navrhuje „integráciu pôsobnosti tzv. špecializovanej štátnej správy do jednotného štátneho úradu na čele s predstaviteľom vymenovaným vládou“.
Je zrejmé, že motívom zmien nie je ani tak úsilie o efektívnosť a konsolidáciu, ale skôr vôľa po koncentrácii, centralizácii a opätovnom upevnení moci ústrednej vlády. Je to v súlade s rétorikou Smeru o tom, že decentralizácia zašla priďaleko a niektoré kompetencie treba vrátiť štátu.
Potrebný je však pravý opak. Viac kompetencií by sa síce samospráve malo odňať, no v zmysle subsidiarity ich treba posunúť k rodinám, ľuďom a ich komunitným iniciatívam, nie vracať ich štátu.
Program ESO na vnútre
Pri opatreniach v oblasti nákladovosti sa spomínajú merateľné limity, normy vo väzbe na výkony, monitoring a prepojenosť informačných systémov v zmysle sloganu: Všetko v jednom, jedno všade. Program sa javí ako ambiciózny, úspešná realizácia však nebude ani ľahká, ani rýchla.
Je mnoho dôvodov, pre ktoré by sme si ako občania a daňovníci mali priať, aby sa roky odtláčané reformy vo verejnej správe konečne udiali a vydarili. Tak, ako to v rolách klientov vyžadujeme od súkromných firiem, aj od štátu si zaslúžime, aby sme za naše dane dostávali čo najvyššiu kvalitu služieb za čo najnižšie ceny.
Skúsenosť s prvou Ficovou vládou, ak už nevyprchala z chabej pamäti spoločnosti, by nás však mala nabádať k opatrnosti. Kalkulujeme totiž s očakávaním, že vo „vyprázdnenej špajze“ verejných financií urobia poriadok tí, ktorí ju pomohli „vyžrať“.
Kaliňákovo ESO by sa mohlo stať tromfom v konsolidačnom úsilí Ficovej vlády. Skôr sa však pripravme na to, že sa nám nielen zvýšia všakovaké dane, ale naďalej porastú i verejné výdavky od výmyslu sveta.