Na obranu Andreja Kisku, Roberta Fica a Andreja Danka možno pritom povedať, že ten zvonček nepriniesli na Bratislavský hrad oni. Doputoval tam z Prahy.
Nech už boli pôvodné zámery jednotlivých účastníkov akékoľvek, načasovanie schôdzky nemohlo byť presnejšie. V sobotu v Česku zvíťazila populistická pravica, ktorú nemecké médiá rovno označujú za euroskeptickú. Česká republika sa, prinajmenšom v očiach rozhodujúcich európskych síl, rozhodne posunula bližšie k Varšave a Budapešti ako k Berlínu či Bruselu. I keď kaša sa napokon nemusí jesť taká horúca, aká sa cez víkend u našich západných susedov navarila, zrejmé je, že nejaká kaša to bude.
Slovensko dnes vyzerá ako ostrov prozápadnej a proeurópskej orientácie v mori stredoeurópskej neistoty, vrátane Rakúska po voľbách.
Teraz, dva dni po českých voľbách, Slovensko ústami trojice najvyšších predstaviteľov nahlas deklaruje svoju príslušnosť k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Signál, ktorý sa v kontexte visegrádskej štvorky nedá prehliadnuť.
Samozrejme, je otvorenou otázkou, ako to s euroskepticizmom Andreja Babiša vlastne je. Na jednej strane v Českej republike dôrazne vystupuje proti prijatiu eura, a tento postoj opakoval aj počas volebnej kampane. Na druhej strane, vôbec sa mu nebridia eurofondy, ako to ironicky a výrečne dokladajú aj jeho momentálne pletky so zákonom. Dalo by sa predpokladať, že tento oligarcha bude chcieť na európskom ihrisku hrať akúsi strednú hru: nie je proti členstvu v klube, nehodlá však tlačiť svojich voličov k podpore hlbšej integrácie. Koniec koncov, on sám si ich „vychoval“ populárnymi sľubmi, nie tým, že by ich viedol niekam ďalej.
Z klubu však nechce odísť ani Budapešť s Varšavou. Kam by vôbec chodili? Napriek tomu začína byť jasné, že nech sa Európska únia pohne vpred ako celok, alebo sa naozaj oddelí nejaké jadro, Viktor Orbán a Jarosław Kaczyński nebudú medzi tými, ktorí budú udávať smer a rýchlosť pohybu.
Na základe reakcií z európskych centier sa dá predpokladať, že Babiša sa rovnako nikto pýtať nebude, hoci z hľadiska Európy je na rozdiel od maďarských a poľských lídrov zatiaľ skôr nepopísaným listom. Faktorom bude i pestrofarebná paleta českého parlamentu, ktorá bez ohľadu na konkrétne zloženie budúcej vlády nesľubuje žiaden extra prointegračný ťah. Českí euroskeptici triumfujú a českí eurooptimisti majú po volebnom debakli celkom iné starosti.
Slovensko na takomto pozadí vyzerá ako ostrov prozápadnej a proeurópskej orientácie v mori stredoeurópskej neistoty (vrátane Rakúska po voľbách). Náš ťah na euroatlantickú bránu nie je dokonalý, je však nepochybne najsilnejší v regióne. Zostáva už iba jedno: presvedčiť o jeho výhodách domácu verejnosť. Pretože máme dosť svojich vlastných babišov, kaczynských i orbánov a každá naša chyba približuje deň, keď ich pričinením zazvoní ten putovný umieračik nielen u nás, ale rovno nám.