Možné, nemožné, normálne

Agentúry referovali v správnom poradí: najprv sa koaliční lídri dohodli na budúcoročných verejných financiách, potom nasledovali sociálne opatrenia („balíček“). Výsledný balíček je treba hodnotiť ako výsledok hľadania toho, čo je v rámci daných kritérií možné.

29.09.2017 08:00
debata (2)

V prípade jedného z navrhovaných zlepšovákov by sa dalo skoro hovoriť o hľadaní toho, čo možné nie je, a rozpočtový deficit s tým nemá nič spoločné. Spôsob, akým Robert Fico a Béla Bugár vyšli v ústrety požiadavke predsedu SNS na uzákonenie „nároku“ zamestnancov na trináste a štrnáste platy, zo všetkého najviac pripomína bájku o celej koze a sýtom vlkovi.

A ak ministerstvo financií príde na jar budúceho roka naozaj s návrhom nových tarifných platov vo verejnej sfére, ako to sľubuje, potom viac ako o sociálnom balíčku bude možno namieste hovoriť o normálnom zdravom rozume.

Niežeby si samotný Andrej Danko neuvedomil reálne limity svojho prvotného nápadu krátko po tom, čo ho uprostred koaličných treníc v lete vyslovil. On sám začal po prvom pokrízovom stretnutí koaličnej trojky rozprávať o „dobrovoľnej báze“, na základe ktorej sa majú zamestnanci na Slovensku tešiť na extra výplaty.

Otázku, nakoľko mu pomohli prehliadnuť koaliční partneri, ponechajme teraz bokom. Dôležitejšie bude, nakoľko sa bude teraz v praxi reálny výsledok svojím významom rovnať hluku, ktorý sa okolo toho pôvodne urobil. Inými slovami, nikto dnes nemôže tušiť, koľko firiem na túto hru pristúpi.

Zamestnávateľom, ako je známe, ani dnes nijaký zákon nezakazuje vyplácať svojim zamestnancom hoci aj dvadsaťštyri výplat do roka. Alebo napríklad kontinuálne im zvyšovať ich bežnú mzdu za bežných dvanásť mesiacov. Samozrejme, odpustenie odvodov z extra výplat nejakým stimulom je, otázka len je, pre koľkých zamestnávateľov to bude stimul dostatočný.

Ak by mal totiž človek odhadovať na základe ich dlhodobých a pretrvávajúcich nárekov a ponôs na údajne nenásytný štát, odpusteným odvodom z tých pár stoviek eur raz či dvakrát ročne by veľa nádeje na úspech nedával.

Ešte inak povedané, niečo, čo závisí od dobrej vôle firmy, by sa nemalo nazývať „nárokom“ zamestnancov, pretože je to jednoducho zavádzanie. A to, či vôbec a prípadne nakoľko navrhovaná úľava dobrú vôľu firiem povzbudí, sa v tomto prípade ešte len uvidí. Šedivá je teória, zelený je strom života…

Našťastie, experiment s „nárokom“ na trináste platy nie je jediným výsledkom koaličného rokovania o sociálnom balíčku. Ak sa napríklad odvodové úľavy z príjmu naozaj dotknú takého množstva pracujúcich dôchodcov, ako uvádza šéf Mostu-Híd Béla Bugár, ktorý s týmto návrhom prišiel, išlo by naozaj o masové zlepšenie situácie ľudí, ktorí veľa iných možností nemajú.

A ak ministerstvo financií príde na jar budúceho roka naozaj s návrhom nových tarifných platov vo verejnej sfére, ako to sľubuje, potom viac ako o sociálnom balíčku bude možno namieste hovoriť o normálnom zdravom rozume. Pretože od zaplateného a aj vďaka tomu kvalitných profesionálov priťahujúceho verejného aparátu závisí takmer všetko ostatné. Aj osud každého ďalšieho sociálneho či iného balíčka.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #verejné financie #koalícia #sociálny balíček #rozpočet 2018