Situácia vhodná skôr pre pozadie kriminálneho románu ako pre členskú krajinu Európskej únie. Samozrejme, ak odhliadneme od toho, že do volieb chýba pár mesiacov. Aby sa človek nestratil v hŕbe obvinení, treba si pripomenúť niekoľko dôležitých faktov. Úplne prvý odpovedá na otázku, prečo vlastne nejaké daňové raje predstavujú problém?
Podľa piatkovej štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej členom je aj Slovensko, sa problém skrýva v peniazoch. Presnejšie, Senát USA odhaduje, že pre daňové raje ročne štát prichádza o príjmy vo výške 100 miliárd dolárov. V mnohých európskych štátoch vlády podľa OECD rovnako strácajú za rok miliardy eur.
Firmy si zakladajú spoločnosti v daňových rajoch, aby platili nižšie dane. Alebo aby neplatili žiadne. Inak by pokojne podnikali tam, kde v skutočnosti dostávajú zaplatené. Druhým dôvodom je, že v daňovom raji sa oveľa ťažšie dopátrate k informácii, kto vlastne firmu vlastní a odkiaľ do nej tečú peniaze.
Tieto dve hlavné príčiny sú pre väčšinu vlád v normálnych krajinách dostatočným dôvodom na to, aby pri téme daňových rajov zbystrili pozornosť. Jednak cez ne štát, a teda všetci občania i firmy poctivo platiaci dane doma, prichádzajú o peniaze. A súčasne sú zahalené takým rúškom tajomstva, že sa len veľmi ťažko zisťuje, kto sa za obchodom skrýva.
Na Slovensku sa však zdá, že je to úplne naopak. Kľúčová vládna strana v rokoch 1998 až 2006 prinajmenšom dvakrát získala veľkú sumu od firmy napojenej na daňový raj. Akékoľvek vysvetľovanie tu nemá zmysel. SDKÚ by mala okamžite povedať, kto stojí za firmami a odkiaľ mal peniaze. Ani tak však nikdy nezmyje zo seba značku politickej strany platenej aj z daní ľudí, ktorej financovanie obchádzalo slovenský štát.
Podobne absurdne však vyznieva aj megaprojekt zavedenia mýta. Obrovskú zákazku štát zadal tak, že zodpovedný minister podľa vlastných slov ani netušil, že časť vybranej firmy riadia mladé slečny prepojené na daňový raj. Keby minister dopravy Ľubomír Vážny míňal vlastné peniaze, nemusel by toľko vysvetľovať. Ale koľko z tých stoviek miliónov eur pôjde z jeho vrecka?
Celá situácia je taká pomýlená, že by azda ani nemohla byť pravdou. Lenže je. Keď budete zase tento mesiac ako „taký poctivec“ platiť dane, spomeňte si, ako vidia život naši politici. Áno, každý túži po raji. A nikto nechce zomrieť.