Masová výroba síce dokázala ceny potravín zraziť prudko dole a nasýtiť narastajúci počet ľudí, ale len na úkor kvality a zdravia. Hovoriť dnes o čerstvých potravinách je preto takmer ilúziou. Na to, aby mohli byť prepravované na dlhé vzdialenosti, je ich nutné upravovať, konzervovať a všelijako „zlepšovať“. Žiaľ, tento trend je na vzostupe. Spotrebitelia už pomaly vytriezveli z ilúzie, že kvalitné potraviny môžu byť zároveň aj lacné. Za kvalitu sa všade platí, no ani lacné jedlo by rozhodne nemalo byť zdraviu škodlivé.
Žiaľ, to čo predvádzajú poľskí výrobcovia, presahuje všetky medze. Darmo sa bránia argumentom, že len reagujú na dopyt po lacných potravinách. Aj producenti v iných krajinách sa snažia ceny stlačiť maximálne dole, ale predsa existujú hranice, ktoré nemožno prekročiť. Posypová soľ v potravinách a antibiotikami nadopované kurence nemajú čo hľadať na pultoch obchodov. Ziskuchtivosť, lepšie povedané nenažranosť producentov a obchodníkov akoby nemala hraníc. Odpoveďou by mal byť bojkot nekvality, lebo ak chce niekto rýchlo zbohatnúť na úkor zákazníka, mal by dostať jasný signál, že tadiaľto cesta nevedie.