Politici často preháňajú a ukázalo sa, že zavádzali aj tentoraz. Živnostníci sú zväčša ľudia, ktorí pracujú sami na seba. Počet samozamestnancov pritom tento rok oproti koncu minulého vzrástol o 12-tisíc. Aj samotný počet živnostníkov tento rok rastie, aj keď ich koncom vlaňajška ubudlo.
Dôležité by však bolo zistiť, prečo časť živnostníkov ku koncu roka 2012 skončila. Zhodou okolností sa to udialo v čase, keď z evidencie vypadlo aj množstvo dohodárov. Hlavným dôvodom, prečo sa tak stalo, by mohlo byť, že desaťtisíce živnostníkov boli v skutočnosti fiktívni zamestnanci. Roky fungovali tak, že základ dane si znižovali cez fiktívnych dohodárov, ktorí pre nich v skutočnosti nič nerobili. Keď vláda zaviedla odvody pre dohodárov, časť živnostníkov sa riadne zamestnala a časť z nich prešla na iný samozamestnanecký pomer. Veľká časť z nich spravila jednoducho to, že po obmedzení paušálnych výdavkov si začala viesť riadne účtovníctvo.
Počet skutočných živnostníkov preto v podstate nezmenila reforma, ale skôr kríza. Či je práca, alebo nie. Preto i pri zvýšenom počte samozamestnaných osôb ministerstvo financií nedávno priznalo ďalšiu dieru v štátnej kase spôsobenú výpadkom daní aj od živnostníkov. To, že na tomto vývoji si časť politického spektra robí svoju agendu, je vecou politiky. Paradoxné však je, že minulá vláda navrhovala pre živnostníkov v podstate to, čo spravil súčasný kabinet. A teraz sa viaceré pravicové strany bijú do pŕs, že to nemysleli vážne. Keď to SDKÚ s reformou odvodov nemyslela seriózne, prečo potom je hlavný presadzovateľ reformy exminister financií Ivan Mikloš stále vplyvným poslancom, vystupuje na tlačových konferenciách strany a vyjadruje sa k daňovým otázkam?
Pravica teda kritizuje to, čo sama navrhovala. V minulosti hovorila o tom, ako fiktívni živnostníci fungujú na úkor zamestnancov, alebo aj o tom, ako im treba zdvihnúť odvody, aby nemali extrémne nízke dôchodky. Predchádzajúca vláda tomu pre svoj pád zamedziť nestihla a reformu spravila až ľavicová vláda.
Jedna vec je riešiť fiktívne živnosti a problémy s nízkymi penziami a druhá ďalšia podpora podnikateľov. Živnostníkom by predovšetkým pomohlo menej administratívy, viac pracovných príležitostí a spoľahlivé a rýchle súdnictvo, aby sa mohli rýchlo dostať k peniazom, ktoré im niekto dlhuje. V tomto smere má štát obrovský priestor na zlepšenie.
Pri administratívnej záťaží treba citlivo hľadať mieru pri opatreniach na zníženie daňových únikov. Aktuálne napríklad rezort financií navrhuje, aby platitelia DPH posielali daniarom faktúry aj elektronicky, čo pri stave informatizácie a softvérového vybavenia verejnej správy môže byť skôr záťažou ako reálnym pozitívom.