Už len z toho dôvodu, že sa to pozitívne odrazí na peňaženkách ľudí. Aj keď málo „bežných“ konzumentov sleduje detailne výpisy z účtov, približne 20–30 ušetrených eur z každej zaplatenej tisícky v obchode je suma, ktorá poteší každú rodinu.
Samozrejme, pre odporcov Európskej únie a rôznych euroskeptikov, ktorí radi prezentujú toto zoskupenie ako svet neslobody spútaný nezmyselnými smernicami a odporúčaniami, je to len ďalší dôkaz, že únia obmedzuje voľný trh. Žiaľ, zabúdajú pritom, že tento „voľný trh“ má často podobu oligopolu či kartelu, a tak je na hony vzdialený od skutočne fungujúceho trhu. Mimochodom, ešte pred desiatimi rokmi boli ceny roamingu také vysoké, že pre našinca bol telefonát zo zahraničia značným luxusom. Dnes ľudia na dovolenke na svojich smartfónoch bežne surfujú na internete a nepríde im na tom nič zvláštne.
Keby si však eurokomisárka Viviane Redingová „neposvietila“ na telekomunikačné spoločnosti a tvrdohlavo nepresadzovala výrazné zníženie cien roamingových poplatkov v rámci EÚ, asi len ťažko by operátori pristúpili na takéto zlacnenie sami od seba…
Napriek tomu je Redingová v očiach niektorých euroskeptikov stelesnením diabla na zemi, ktorý bráni voľnému trhu. Táto ich kritika pripomína jednu scénu z filmu Život Briana od legendárnej skupiny Monty Python. V nej odbojný Ľudový front Judey plánuje útok na Piláta Pontského. Ich veliteľ sa zhromaždených opýta, čo dobré pre nich Rimania urobili. Od jednotlivých členov zaznie množstvo pozitív. Nahnevaný vodca to zhrnie: „No dobre, okrem kanalizácie, medicíny, školstva, vína, poriadku, zavlažovania, ciest, vodovodnej siete a verejných kúpeľov, čo pre nás kedy Rimania urobili?“ A zozadu sa ozve hlas: „Priniesli mier!“ Tak nejako je to aj s Európskou úniou. Podstata úniovej politiky, ako sa ju snaží presadzovať aj spomínaná Redingová, je pomoc občanom. Od čias Roberta Schumana a Jeana Monneta, ktorý vytvoril koncepciu spoločného európskeho trhu, prešiel starý kontinent neuveriteľným vývojom. Na to by sa nemalo zabúdať.
Lenže odporcovia EÚ budú vždy radšej vyťahovať „hriechy“, ktoré sú navyše ľahko zapamätateľné. Mali sme tu predpisy regulujúce zakrivenie banánov a uhoriek a nedávno sa zasa diskutovalo o tom, že únia chce zakázať v reštauráciách rozlievaný olivový olej v karafách. Pritom jedno nariadenie už päť rokov neplatí a druhé zmietli zo stola skôr, ako platiť začalo, ale reči o tom, že preplatení bruselskí úradníci strkajú nos do všetkého a vymýšľajú „nezmyselné“ predpisy, sa šíria veselo ďalej.