Na projekte zavedenia jednej štátnej zdravotnej poisťovne je dnes celkom jasné asi len to, že ak ho táto vláda vôbec uskutoční, stane sa tak minimálne s ročným oneskorením oproti pôvodným plánom.
Viac-menej jasné je aj to, že medzi štátom a akcionármi súkromných zdravotných poisťovní nedôjde k „mierovému“ riešeniu. Podľa toho, čo hovoria ľudia okolo Unionu a Dôvery, štátu sa nepodarí dosiahnuť nákup a prevod akcií týchto poisťovní do unitárneho štátneho subjektu bez vyvlastnenia.
Pochopiteľne, nasledovať budú ďalšie súdy, ďalšie medzinárodné arbitráže. Nákup akcií by štát stál nemalé peniaze aj bez nich. No s nimi bude hroziť ešte aj riziko sankcií. Oplatí sa podstupovať celú riskantnú anabázu? Na túto otázku existuje iba jedna správna odpoveď: kritériom toho, či sa zavedenie unitárneho systému oplatilo alebo nie, môže byť iba to, či jeho zavedenie prispeje k zlepšeniu nášho zdravotníctva. Projekt bude môcť byť považovaný za úspešný iba vtedy, ak zlepší naše šance na zdravotnícku starostlivosť na úrovni, ktorá by aspoň približne zodpovedala našej geografickej polohe a súčasnému letopočtu. Iba vtedy by platilo, že finančné náklady projektu boli, hoci určite nemalé, v skutočnosti podružné.
Hádam si nemyslíme, že súkromní akcionári sa so štátom budú súdiť pre blaho poistencov alebo preto, lebo majú na fungovanie štátu iný ideologický pohľad ako vláda Roberta Fica? Pre také taľafatky by nikto nemíňal peniaze na právnikov. Ide o biznis. Pre biznis sú v zdravotníctve a pre biznis sa budú aj súdiť. Na tom ešte, pravdaže, nie je nič zlé. Iba to poukazuje na spomínaný zásadný poznatok. Vláda, ktorá chce tento biznis vytlačiť z verejného zdravotníctva, bude musieť dokázať, že pacienti na Slovensku sa budú mať lepšie bez neho ako s ním. Dokázať to bude musieť nie právnikom na súdoch, ale nám, ktorí tu žijeme.
Vráťme sa teda na začiatok. Projekt mešká zrejme preto, lebo „meškajú“ finančné možnosti vlády (vieme, ako je to s vývojom verejných financií aj s možnosťami štátneho rozpočtu). Priatelia konšpiračných teórií môžu ďalej zoširoka rozvádzať tú, podľa ktorej má byť odkúpenie akcií iba „goriľou dohodou vlády a súkromných akcionárov“. Hoci na to, aby človek uveril, že takáto konšpirácia ráta ešte aj s medzinárodnými arbitrážami a s ich možným výsledkom, už treba naozaj rozvinutú fantáziu…
Podstatné by pre nás malo byť niečo iné. Zaujímať by nás malo najmä to, ako vláda v konečnom návrhu zákona vysvetlí verejný záujem – čiže dôvody, pre ktoré nemôže postupovať inak ako zavedením unitárneho systému zdravotného poistenia, hoci aj vyvlastnením. Zaujímať by nás to malo nie ako právnikov amatérov, ale ako tých, ktorí budú raz jediní povolaní zodpovedať otázku, ktorá dnes ešte nemá odpoveď: splnilo to účel alebo nie? Ostatné detaily môžu byť tiež dôležité, sú to však len detaily.