Chabý záujem mladých ľudí vstúpiť dobrovoľne do druhého dôchodkového piliera je pohľadom do zrkadla. Reálny záber druhého piliera je skrátka oveľa menší, ako sa to zdalo z bombastickej reklamnej kampane pri jeho zavádzaní.
Do druhého piliera v druhom štvrťroku tohto roka vstúpilo takmer o sedemnásťtisíc mladých menej ako v rovnakom období minulého roka. Hoci každý rok má svoje demografické zvláštnosti, až takáto anomália v tomto roku je veľmi nepravdepodobná. Oveľa pravdepodobnejšie je to, že mnohí mladí ľudia skrátka využili vlaňajšie zdobrovoľnenie vstupu do druhého piliera – a hlasovali nohami. DSS môžu tvrdiť, že malý záujem je výsledkom kampane po nástupe druhej vlády Roberta Fica. Hovoriť môžu tiež to, že ľudia sú zneistení neustálymi zmenami v systéme dôchodkového zabezpečenia po každých voľbách, a tak radšej vyčkávajú. Napokon do druhého piliera sa budú môcť prihlásiť až do veku tridsaťpäť rokov.
Oba argumenty môžu byť správne. Iste, ak sú ľudia konfrontovaní „vysvetľovacou“ kampaňou, ktorej výsledkom má byť zníženie počtu klientov v DSS, ich dôveru v systém to nezvýši. Určite tiež platí, že ak sa dôchodkový systém neustále mení a prerába, ľudia radšej zostanú tam, kde aj tak byť musia – čiže v prvom pilieri – a nehrnú sa do neznáma. Dodajme tiež, že zníženie percenta odvodu do DSS sotva dnes niekomu dovolí ľuďom sľubovať švajčiarske dôchodky a podobné nezmysly.
Lenže i keď pripustíme všetky tieto vysvetlenia, nemôžeme povedať, že na pohľade do zrkadla reality je niečo zlé. A menší záujem o vstup do DSS je takým pohľadom. Pre DSS i pre politikov, ktorí vystupovali a vystupujú ako ich agenti či tichí spoločníci.
Nie je tajomstvom, že v druhom pilieri sa po masívnej kampani rokov 2004 – 2005 a aj vďaka tomu, že vtedajšia vláda urobila vstup pre mladé ročníky povinným, ocitlo veľké množstvo ľudí, ktorí môžu prinajlepšom dúfať, že ak sa im raz na penzii zráta prvý pilier s druhým, výsledkom bude dôchodok aspoň na takej úrovni, aký by beztak dostali aj čisto zo štátneho piliera. Tí menej šťastní horko zaplačú.
Rovnako nie je tajomstvom, že na dnešnom Slovensku sa len naivný človek bude spoliehať na to, že si počas celého svojho produktívneho života udrží vysoké príjmy. U nás sa dá sotva spoľahnúť už len na to, že si človek po celý život udrží vôbec nejaké zamestnanie.
Ak by chcel teda niekto dnes hovoriť, že tí mladí, ktorí nevstúpili do druhého piliera, nemyslia na zadné vrátka, zavádzal by. Práveže myslia. Dnešní mladí možno neveria štátu rovnako ako ich predchodcovia, ale neveria ani korporáciám a ich dobrým úmyslom. Možno vyčkávajú, a možno sa chcú raz zariadiť nejako celkom inak. Dobrovoľný vstup im takúto možnosť otvoril. Už preto bolo jeho zavedenie správnym krokom.