Keď chceli členovia a funkcionári KDH rozjímať o posvätných písmach, teoretizovať o morálke a zaoberať sa analyzovaním spoločnosti, mohli sa stať teológmi, filozofmi, sociológmi, etikmi. Pokiaľ by im na to stačili intelektuálne kapacity. Lenže oni sa stali politikmi.
Spolu s politikmi iných strán ovplyvňovali privatizáciu, dane, ceny, počet škôl a nemocníc, platy, dôchodky. Ovplyvňovali všetko to, prečo mať dnes deti znamená ohroziť sa spolu s nimi chudobou, prečo upadá zdravotníctvo, prečo pre deti niet dosť miest v materských škôlkach. Prečo ženy dodnes nie sú rovnako odmeňované ako muži, prečo byť na materskej znamená hrozbu pádu do sociálnej siete.
Ak mieni po tomto všetkom dnes niekto s vážnou tvárou tvrdiť, že manželstvo muža a ženy je ohrozené, pretože niekto iný chce, aby sa uzákonili aj zväzky párov rovnakého pohlavia, je obyčajný luhár. Ak by to chcel tvrdiť niekto, kto mal navyše toľko moci a príležitostí zaslúžiť sa o skutočnú prorodinnú politiku u nás, bude nielen luhárom, ale aj nehanebným pokrytcom. No a ak by to tvrdil, pretože tomuto nezmyslu sám úprimne verí, potom mu nepatrí do rúk moc tvoriť zákony, ktorými sa majú riadiť milióny rozumných ľudí.
Tá posledná možnosť však minimálne u straníckych špičiek KDH nehrozí. Ich snaha iniciovať „diskusiu o prijatí ústavného zákona o ochrane manželstva“ je priehľadnou súčasťou kampane proti prijatiu celoštátnej stratégie ľudských práv. Nie je to zďaleka prvý raz, čo na seba KDH preberá stranícku úlohu v prospech agendy katolíckej cirkvi. Špičky katolíckeho kléru môžu Smeru asistovať pri rôznych „národniarskych“ a podobných aktivitách, na ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka však dosah nemajú. Tu musí „zatiahnuť“ Ján Figeľ.
A tak sa na jednej strane Lajčák, ktorý je garantom ľudskoprávnej vládnej politiky, stáva terčom rovnakej tmárskej nenávisti, aká bola dosiaľ vyhradená pre ľudskoprávnych odborníkov a aktivistov – k čomu cirkevní hodnostári zhovievavo mlčia, hoci sa to už roky deje v mene ich agendy. Na druhej strane, v menej temnej „oficiálnej“ rovine, prichádza iniciatíva KDH.
Dobre musia vedieť, že ústavný zákon „na ochranu manželstva“ nemá šancu v parlamente uspieť. O ten však nejde. Ide o hluk, ktorý má spôsobiť „diskusia“ o ňom a ktorý má prehlušiť normálnu diskusiu o ľudských právach.
Ale veď nech diskutujú. Aspoň sa opäť dozvedia, čo sú: súručenstvo prospechárov a pokrytcov s ľuďmi, ktorí sú posadnutí sexualitou. Tých nezaujíma, ako ľudia žijú, zato ich však nesmierne trápi, ako „to“ robia. Nemôžu sa tým prestať zaoberať a vydávať to za problém vo svete plnom naozajstných problémov. Na ktorých majú sami svoj podiel.