Druhý pilier, to nie sú pyramídové hry ani vytunelované nebankovky. Niet zločincov, na nikoho nečaká zatykač. Sú tu len zodpovední občania, ktorí sa vstupom do druhého piliera stali hrdými sporiteľmi. Na druhej strane stoja nemenej zodpovední správcovia našich dôchodkových úspor, ktorí premýšľajú o tom, ako ich zveľadiť, zhodnotiť, zmnožiť.
Celá akcia nevznikla v nijakom zločineckom brlohu. Zorganizovali ju predsa politici, naši volení zástupcovia. Za bieleho dňa sa prerokúvala na zasadnutiach vlády, diskutovala sa v parlamentných výboroch, prešla pripomienkovým konaním. Schvaľovala ju Národná rada SR. Konali sa tlačové besedy, rozdávali sa brožúrky. Naši volení zástupcovia chodili do Čile presviedčať sa na vlastné oči, ako to má celé vyzerať. Prípadne recipročne pozývali odborníkov z Čile na návštevu k nám.
Reklamná kampaň? Bola možno hlučná a všadeprítomná, no tiež celkom legálna. Každý predsa vychvaľuje tovar, ktorý ponúka, no nie? A v tomto prípade sa neponúkala pornografia, alkohol či drogy. Ponúkala sa nám možnosť vytrhnúť svoje peniaze zo zlodejských pazúrov štátu a ukladať si ich na vlastné kontá v správcovských spoločnostiach.
Summa summarum, ak teraz ktosi zisťuje, že jeho úspory v skutočnosti nie sú až tak celkom jeho peniazmi, že jeho konto v skutočnosti nie je až tak jeho kontom, sťažovať sa môže… kde vlastne? A uvidíme, čo nám o tých zlodejských pazúroch štátu povedia o pár rokov prvé vlny „švajčiarskych dôchodcov“, keď im bude musieť dôchodky doplácať štát z prvého piliera. Druhý penzijný pilier naozaj nie je pyramídová hra ani nebankovka. V žiadnom prípade však tiež nebol pre všetkých. Možno sa ešte podarí o čosi znížiť sumu, pri ktorej by sa „sporiteľ“ mohol dostať jednorazovo k svojim „úsporám“, lenže tým sa nevyrieši základný problém: do druhého piliera sa dalo nalákať množstvo ľudí, ktorí doň nepatria. Či si budú môcť svoje peniaze vybrať naraz, alebo nie, na tomto konštatovaní nič nezmení.
Vývoj ekonomiky od spustenia druhého piliera nebol dvakrát oslnivý. O nejakom zhodnocovaní úspor nemôže byť reč. Starnutie populácie, ten obľúbený strašiak časti ekonómov, je pre prvý penzijný pilier ešte stále nepodstatným problémom oproti tomu, že naša ekonomika celé dekády ťahá za sebou státisíce nezamestnaných. Ďalšie státisíce formálne zamestnaných zasa celé dekády pracovali v režime minimálnych sociálnych odvodov.
Prvý pilier má nedostatočné príjmy. Druhý pilier je zasa vhodný iba pre menšinu. Ostatným ľuďom zostane čo? „Sporenie“ doma do pančuchy?