Akoby to aranžovali neprajníci z úzadia. To by sme si nesmeli pamätať, že odchody poslancov išli v SDKÚ zo všetkých strán najlepšie.
Z SDKÚ sa odchádzalo za Dzurindu rovnako ako za Freša. Odchádzalo sa z nej, keď bola na vrchole aj na dne. O tých, čo odchádzali, sa vopred vedelo, hoci to popierali. Odchodom Žitňanskej, Beblavého a Vášáryovej sa pod modrým slnkom nedeje nič nové.
Samotní odpadlíci by si mali dať pozor, čo uvedú ako svoje dôvody, pretože bez dobrého dôvodu sa odchádza iba do politického dôchodku. Sotva postačí, keby mala byť dôvodom Frešova personálna politika. V SDKÚ si vždy podávali kľučky kšeftári a kamaráti zbohatlíkov bez ohľadu na to, či boli mečiarovského, alebo antimečiarovského pôvodu. Niežeby sa SDKÚ v tom líšila od ostatných, no reč je práve o nej. Povedať, že jedna taká figúrka zavinila ich odchod, znamená pýtať si otázku: Prečo vám prekážal akurát tento jeden, popri ostatných?
Ak však ide o vážne veci, akou je napríklad zlyhanie vedenia SDKÚ pri reagovaní na to, čo sa stalo pri voľbách do VÚC v Banskej Bystrici, potom by to mali pomenovať presne, nahlas a bez príkras. Nezahmlievať, ako ich to naučila ich strana. Iba tak budú môcť tvrdiť, že oni predstavujú čosi iné.