V každom prípade, podľa toho, koho doteraz volili, rozhodne nemožno tvrdiť, že by v našej spoločnosti prevládali euroskeptické nálady.
V uplynulých voľbách do europarlamentu voliči rozdali karty tak, že pravica získala šesť mandátov, ľavica päť a HZDS so SNS po jednom.
O Jaroslavovi Paškovi z SNS ako o jedinom zástupcovi euroskeptickej skupiny Európa slobody a demokracie síce nie je príliš počuť, tieto voľby však môžu priniesť zásadnú zmenu. Existujú totiž vážne obavy, že v situácii, keď v Európe, čoraz hlasnejšie počuť hlasy rôznych xenofóbov, by sa do Bruselu mohlo dostať viac takých obskúrnych postavičiek typu Nigela Faragea.
A nemusia to byť len zástupcovia eurokritickej Alternatívy pre Nemecko či známi pravicoví populisti typu Geerta Wildersa, ale svojou troškou môžu prispieť aj nové členské štáty vrátane Slovenska.
Na kandidátkach SaS a NOVA sa totiž objavili viacerí euroskeptici a pri predpokladanej nízkej účasti (16,9¤% v r.¤2004 a 19,6¤% v r.¤2009) bude veľa závisieť od schopnosti strán mobilizovať svojich priaznivcov. SaS už pred piatimi rokmi ukázala, že má predpoklady, aby dokázala osloviť túto skupinu ľudí a na Sulíkove vyhlásenia o potrebe obmedziť "regulačné šialenstvo“ Bruselu, budú iste mnohí počuť.
Ak na zisk mandátu v uplynulých voľbách stačilo približne 46-tisíc hlasov a SAS chýbalo len pár tisíc, je zrejmé, že teraz môže uspieť. Pri celkovom počte 13 slovenských europoslancov by si tak relatívne eurooptimistické Slovensko nasadilo euroskeptickú masku a cez toto krivé zrkadlo by sa na nás pozerala celá Európa. Takýto obraz si však nezaslúžime.