Medzi druhé menované by sa dali zaradiť chyby politikov rôzneho druhu. Od starostlivosti o školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci či štátny majetok. Tieto oblasti štátu občania financujú nepriamo cez dane a ešte sa skladajú aj na nemalé platy politikov. Príkladov toho ako vybrané dane štát minul nesprávne, je veľa oproti svetlým príkladom (aj keď je pravda, že sa do médií dostane skôr to do očí bijúce).
Priamo sa ľudia skladajú napríklad na ešte stále slušné zisky veľkých dodávateľov energií. Posledné roky sa oprávnene kritizujú oproti platom nepomerne vysoké ceny za teplo, elektrinu, plyn či vodu. Politici sú zodpovední za to, že ceny energií máme vzhľadom na výšku miezd suverénne najvyššie v eurozóne, aj keď v posledných rokoch zdražovanie aspoň ako-tak ustalo a mzdy sa v niektorých sektoroch začali zvyšovať.
Dominantní dodávatelia energií poskytnutý priestor na podnikanie naplno využili a roky na energiách doslova ryžovali. Cenový problém však nebol jediný. Možno každá domácnosť sa stretla aj so situáciou, keď sa pri zamračenom pohľade na výšku faktúry dočkali i nečakaných výpadkov elektriny.
Roky to funguje tak, že si distribútor elektriny naplánuje opravu, oznam o tom umiestni len na internetovú stránku či miestnu oznamovaciu tabuľu. V lepšom prípade informuje o odstávke obecný rozhlas, hoci často skôr počas dňa, keď sú ľudia v práci mimo dosahu obecných ampliónov. Výsledkom nečakanej odstávky elektriny môžu byť značné škody v prípade, že domácnosť má plnú chladničku či mrazničku na teplo citlivých potravín.
Posun v kvalite dodávok energií nastal v roku 2012, keď regulačný úrad stanovil štandardy kvality a tiež mechanizmus odškodňovania, ak dodávateľ podmienky nedodrží. Ako to však už býva, legislatíva má slabiny. Dodávateľovi elektriny stále stačí informovať ľudí o plánovanej odstávke „miestne obvyklým spôsobom“ a zverejnením na webe, a to najmenej 15 dní vopred. Aj keď za rok 2013 odškodnili dodávatelia elektriny státisícmi eur, v kompenzáciách je chaos.
Prípad z jednej bratislavskej lokality ukázal, že keď tam dodávateľ desiatkam ľudí vypol na pár hodín prúd, o plánovanej odstávke síce informoval aj mobilnou sms správou, tá však prišla neskoro a zďaleka ju nedostali všetci. Vyzerá to tak, že len v jednom prípade si dodávateľ sám iniciatívne priznal chybu a odberateľa odškodnil sumou 30 eur. Ak by sa aj zákon neporušil (veľké firmy majú na to, aby mali všetko právne podchytené), takýto postup je prinajmenšom čudný.
Regulačný úrad pripustil, že stanovené štandardy kvality dodávok nie sú ideálne a je možné, že dodávateľ bude po novom povinný informovať každého odberateľa o plánovaných odstávkach mailom či sms. Ak sa však zákony robia pre ľudí a nejde o zložité veci, prečo sa pri vcelku rozsiahlom štátnom aparáte nerobia na prvý pokus?